Najpredávanejšia a najobľúbenejšia slovenská autorka. Z jej kníh sa predalo 1,5 milióna výtlačkov, o čom môžu slovenskí autori iba snívať.
Prvá kniha jej vyšla v roku 1997 – Cena za voľnosť. Len pár stoviek kusov, ktoré sú nenávratne rozobraté a práve táto kniha chýba fanúšičkám Táni Keleovej-Vasilkovej do ich zbierky. Aby bola kompletná.
Od roku 1998 je pod krídlami vydavateľstva Ikar. Najskôr vyšli Manželky, potom Túžby, Mama pre Veroniku…až po najnovšiu Manželky po rokoch. Medzi prvou a touto knihou uplynulo 20 rokov a presne o toľko zostarli jej hlavné hrdinky.
Tánine knihy sú oddychové. Je to príjemné, pohodové čítanie o láske, rodine, priateľstve. O manželstve i deťoch. O putách, ktoré sú niekedy silné, inokedy skúšajú našu trpezlivosť a vôľu.
Vybrali sme pre vás niekoľko citátov a pasáží z jej knižiek ako Rodinné klbko, Si ako slnko, či spomínané Manželky po rokoch. Také, ktoré by vás mohli inšpirovať, zaujať vás, priviesť k zamysleniu. Príjemné čítanie.

21 citátov o živote, láske i rodine
- …že deti sú už veľké a majú svoj život? Samozrejme, že majú… ale ak sú vzťahy také, aké majú byť, tak ten ich život je pevne prepletený so životom rodičov… a len vtedy rodina zostáva rodinou. Klbko, ktorým boli, sa nezmenší, ale naopak, rozrastie… o partnerov a deti… A to je na živote krásne.
- Pochybnosti sú súčasťou nášho života. Nútia nás zamýšľať sa nad tým, čo robíme, kam smerujeme, či uvažujeme a konáme správne… jednoducho nás nútia byť lepšími…
- O tom je dobrý vzťah. Nie o veľkolepých veciach, ale o maličkostiach. O tom, že sa obaja vo vzťahu usilujú, aby aj ten druhý bol spokojný a šťastný.
Muži nie sú zárukou šťastia.

- Život sa s nami občas zahrá zvláštnu hru. Dá nám to, po čom netúžime, a vezme čosi, o čom sme snívali dlhé roky. Je na nás, ako s ním vybabreme. Nemusí vyhrať vždy on.
- Narodenie dievčat ju o čosi obohatilo… akoby ju deti dotvorili, urobili z nej celkom iného človeka. Keby nebolo ich, dodnes by bola zaťažená hlúposťami a nevedela by sa tešiť z každodenných maličkostí.
- Až keď okúsime prvú bolesť, stratu a zúfalú prázdnotu, stávame sa takými, ako nám bolo na začiatku určené. Skutočne dospelými.
- Život prináša veľa možností a ona sa rozhodla využiť každú, ktorú jej ponúkne. A ak bude v svojich ponukách lakomý, nejakú si vymyslím…
- S láskou je to, ako keď luskneš prstami. V jeden deň tvrdíš, že ju k šťastiu nepotrebuješ, a deň nato stratíš pamäť a tieto slová stratia platnosť.
Bolesť nás robí slepými. Vidíme len tú svoju…

- Nikdy nič nie je navždy. Žijeme len akýsi vypožičaný čas a že sa všetko môže v priebehu sekundy zmeniť…
- Možno sú to maličkosti, ale z nich sa predsa skladá svet. Náš život. Dokážu vytvoriť vzácnu a pestrú mozaiku šťastia. A istoty.
- …pretože čosi mi našepkáva, že žiaľ je v poriadku. Žiaľ je dôkazom toho, že medzi nami pulzovala láska.
- „Spomínaj na každý okamih, doluj si zo seba aj tie zabudnuté. Pripomínaj si ich. Ale s láskou a s úsmevom. Pretože si to mala. Zažila. Máš šťastie. Obrovské šťastie. Nebudeš mi veriť, ale sú ľudia, ktorí ti to môžu aj závidieť. Pretože nikdy nič podobné nezažili.“
- Trvá len okamih, kým si uvedomí, že ju skrášlila láska. Láska, ktorú mala v sebe vždy, len sa jemne prekryla nánosom všedných dní a starostí.
Netreba zúfať nad tým, čo nemáš, ale tešiť sa z toho, čo máš…

- Láska nemusí trvať večne. Láska nie je otázka rozhodnutia či sľubu. O láske rozhoduje srdce.
- Na svojom umení tešiť sa z drobností pracovala dlhé roky, zlepšovala sa v ňom deň za dňom… veď takmer vždy sa nájde niečo, z čoho človek môže mať radosť, len to treba hľadať… vidieť.
- Keď naše deti odchádzajú, odchádza s nimi aj kúsok z nás, nemyslíte?
- Keď je človek mladší a má malé deti, veľa vecí odsúva bokom. No a keď sú deti dospelé, začne myslieť viac na seba. Teda, mal by, no ani to nie vždy platí. Myslím teraz predovšetkým na ženy. Tak si zvykli obetovať sa, že inak ani nevedia a pokračujú v tom aj vtedy, keď by už nemuseli…
- Láska za to stojí. Stojí aj za to zlé, čo prípadne prinesie. Pretože bez nej je to v živote prázdne…
