Vždy keď na ňu myslím, pociťujem nesmiernu ľútosť. Už nemôžem nič zmeniť. Túžim zahrabať minulosť kamsi do zabudnutia, ale nedarí sa mi to.
Trest za to, čo urobila, bol nespravodlivý. Nemilosrdný a krutý. Lenže vtedy som verila, že dostala, čo si zaslúžila. Brala som to ako varovný prst osudu…
Vzťahy bývajú veľmi zložité a tie medzi matkami a dcérami neraz najzložitejšie. Je takmer isté, že urobíte omyly, niekedy až priveľmi bolestivé, ktoré vás potom dlhé roky ťažia. A mávajú svoje dohry…no pravdou tiež je, že vzťahy, omyly, chyby môžu mať dohry, no aj dobré stránky. Že všeličo sa neskôr môže ukázať inak…
Presne o tom je nový príbeh Omyly a dohry od Adriany Macháčovej, príbeh podľa skutočných udalostí.
„Verím, že táto téma osloví mnohé matky, dcéry, synov, vnučky a ruku na srdce, každý by sa kvôli niečomu rád vrátil v čase a rozhodol sa, alebo urobil niečo inak. Nemali by sme nič odkladať na neskoršie a nečakať, kým je zo života len spomienka,“ odkazuje.
Omyly a dohry
Laura už v detstve veľmi ťažko znášala napätie premenlivého vzťahu svojich rodičov. Po smrti otca sa s matkou odcudzili, pretože Laura jej nevie odpustiť vzťah s iným mužom. Zmäkne, až keď matka ochorie…
Nie, nebude jej lepšie, nenapraví chyby, to sa už nedá, ale aspoň jej povie, aký život viedla. Ak to neurobí teraz, nemusí to stihnúť. Metastázy z nádoru ju možno už túto noc zadusia. Trýznivé tajomstvo nosila v sebe príliš dlho. Pripravilo ju o zdravie. Hovorí sa predsa, že hnev a starosti sú príčinou väčšiny chorôb…
Anna sa túžila zbaviť temných spomienok. Často sa pýtala samej seba, či niečo neprehliadla a či nemala urobiť viac. Mala pochybnosti a tiesnivý pocit. Napokon odhalila dcére tajomstvo, ktoré ju dlho ťažilo.
„Chcem ti niečo povedať,“ súkala zo seba. Želala si, aby ju Laura zastavila a upokojila, že už o všetkom dávno vie, nechcela sa k tým spomienkam zasa vracať. Zaostrila na dcéru pohľad. Vzdialenosť medzi nimi sa jej zdala obrovská, aj keď Laura sedela blízko postele. Túžila k nej vystrieť ruky. Objať ju, privinúť k sebe, ale telo ju neposlúchalo. Neznášala bezmocnosť. Nikdy si s ňou nevedela dať rady, ani vtedy, keď sa to stalo.
„Martin, tvoj otec, bol…“
Jej priznanie otriaslo Lauriným svetom, ktorá zrazu nevedela, čo si má myslieť, čo má robiť…bola zmätená a zaskočená. No jedno vedela. Musí začať pátrať, ako to v skutočnosti bolo…
Dávno sa mali objať…
„Tento román sa mi nepísal ľahko, keďže sa opiera o skutočné udalosti a hlavná hrdinka Laura je tak trochu ako ja,“ hovorí Adriana Macháčová. „V pozadí jej vzťahu s matkou ide o čosi nevypovedané, čo sa medzi nimi dlho vznášalo. Dávno sa mali objať a to, čo si mali povedať, sa čitateľ dozvedá až na stránkach príbehu. Podľa mňa je práve toto najčastejšie naša chyba – neporozprávame sa, nemáme čas a povieme si, že radšej sa nebavme o problémoch. Lenže to, čo sme odkladali nás aj tak dostihne a úprimne, mňa osobne trápili hotové preludy.“
„Verím, že aj vďaka moje knihe sa dokážu čitatelia mnohých omylov vyvarovať, lebo majú svoje dohry,“ dodáva autorka novinky Omyly a dohry.
ADRIANA MACHÁČOVÁ
Doteraz vydala: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), Striptíz duší (2013), Hubertove ženy (2015), Keď láska zabíja (2016), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019), Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021).
S Róbertom Dydom vydala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016).
Knihy Adriany Macháčovej vychádzajú aj v českom preklade.
Milan Buno, knižný publicista
