Záhadný prípad, ktorý odštartuje nález kostry ženy zavraždenej v 80.rokoch.
Po Miznúcich dievčatách a Dievčati bez mena je tu tretí diel skvelej krimisérie – Matkin hrob. A treba povedať, že v mnohých ohľadoch ten najlepší diel. Perfektne premyslená zápletka, fokus na detektívku Josie Quinnovú, gradujúce napätie a postupné odkrývanie tajomstiev robí z tejto knihy čitateľskú krimilahôdku.
Matkin hrob
Keď dvaja malí chlapci nájdu pri hre v lese neďaleko parkoviska pre karavany pochované telo, policajnej náčelníčke Josie Quinnovej sa začínajú vracať nepríjemné spomienky. Aj ona sa ako dieťa v tom lese hrávala, aby bola čo najďalej od svojej nevyspytateľnej matky Belindy Roseovej.
Josie však už nemôže svoje spomienky ďalej potláčať. Policajná dentálna analýza dokáže, že nájdené telo patrilo mladej žene zavraždenej pred tridsiatimi rokmi. Žene menom Belinda Roseová…
Josie svoju matku roky nevidela a nechce na tom nič meniť. Spojenie medzi ňou a prípadom ju však donúti oživovať veci, ku ktorým sa už nikdy nechcela vracať. Blíži sa odhalenie tajomstva… Keď sa nájde ďalšie telo, navždy jej to zmení život. Je jasné, že niekto z Josinho okolia sa nezastaví pred ničím, len aby udržal pravdu navždy hlboko pochovanú.
Dokáže Josie vybojovať bitku s démonmi zo svojej minulosti, aby dokázala ochrániť ďalšie nevinné životy?
Josino srdce vynechalo niekoľko úderov, kým si uvedomila, že vo dverách stojí jej ocko. Rozbehla sa k nemu, ale on si ju neprivinul ani sa s ňou nezatočil ako inokedy. Namiesto toho jej položil ruku na temeno hlavy a hľadel popri nej na gauč, kde ležala matka. Josie sa otočila a zbadala, ako sa na tvári jej matky usadil úsmev, viečka sa jej zatrepotali a potom zavreli. „Doriti!“ zanadávala matka. „Myslela som si, že máš byť v robote…“
Príbeh, z ktorého mrazí
Matkin hrob je opäť vynikajúco napísaný triler, ktorý má spád, dynamiku, skvele premyslenú detektívnu zápletku a znova majstrovsky vykreslené postavy. Viacvrstvový príbeh vás vtiahne, v rozprávaní sa striedajú súčasnosť a bolestivé detstvo hlavnej hrdinky, takže postupne ju čoraz lepšie spoznávame.
Reganová prepracovala postavu Josie do detailov. V jej minulosti bolo toľko zla a trápenia, že teraz pri spomínaní na to obdobie akoby zlyhávala. Menej sa sústredí, nedokáže hľadať stopy tak, ako zvykla…jednoducho, minulosť má na ňu stále príliš silný (negatívny) vplyv.
Akoby bola Lisa Reganová od knihy ku knihe lepšia, spisovateľsky vyzretejšia a prepracovanejšia. Vytvorila príbeh, z ktorého mrazí. A ukončila ho tak, že sa nebudete vedieť dočkať 4.časti.
Foto: Grada, lisaregan.com
