S Albertom Einsteinom som sa prechádzala po Engadine, prevzala som druhú Nobelovu cenu, za chémiu, švédsky kráľ mi pobozkal ruku a na hrdlo mi zavesil zlatú medailu – no ja som stále sedela na lavičke, stále som sa spytovala Pierra, kedy už konečne príde domov…
Riadila sa heslom, že iba snívať nestačí, ale treba si sny aj plniť. Marie Curie-Sklodowská vyrastala v 19.storočí, v skromných pomeroch rodiny poľského učiteľa a keďže chcela odmalička študovať na univerzite, musela za svoj sen tvrdo bojovať. Presne o tom je príbeh Marie Curie-Sklodowská a sila snívať. Biografický román o zrode výnimočnej osobnosti svetovej vedy.
Výnimočná Marie Curie-Sklodowska
Píše sa rok 1891, Paríž.
Marie od detstva snívala, že jedného dňa sa vymaní zo stiesnených pomerov v poľskej vlasti okupovanej cárskym Ruskom. Jej sen sa splní po dvadsiatich rokoch – Marie prichádza študovať na Sorbonu. Ako žena si však miesto na výslní vedy musí tvrdo vybojovať.
Marie vie, čo chce. Nedbá na intrigy mužského sveta, púšťa sa do prelomového výskumu a začína žiť podľa predstáv. Po čase nájde v príťažlivom fyzikovi Pierrovi Curiem životnú lásku, aká nemá páru. S manželom dosiahnu prevratné úspechy, no zaplatia privysokú cenu. Marie ešte netuší, aké tragické rany jej osud prichystal.
Tak to tu ešte nebolo!
Marie Curie-Sklodowská a sila snívať je nesmierne čítavý, pútavý príbeh o jedinečnej žene. O jej detstve a formovaní, o nezlomnej vôli a inteligencii. O jej odhodlaní, vlastenectve. O jej láske k Pierrovi Curiemu, o jej role manželky a matky.
Chvíľami sa neveriacky pri čítaní zastavíte a poviete si – ako to táto žena dokázala všetko zvládať?!
Vo vedeckej línii sledujeme jej štúdium na Sorbonne, jej diskusie o symetrii, magnetizme, kryštálových štruktúrach. O žiarení, rádioaktivite a objavení nových prvkov polónium a rádium. O získaní Nobelových cien…
Žena dostala cenu za vedecký výskum? Neslýchané! Kde vzala čas na to, aby sa popri domácnosti a výchove dieťaťa venovala vede? Neuveriteľné! Žena má doktorát z fyziky? Nehorázne! Manželský pár spoločne skúma rádioaktivitu? Manželské spolužitie vo fyzikálnom laboratóriu? To azda nie! Aby napokon žena objavila rádioaktívne prvky rádium a polónium? To tu ešte nebolo! Také čosi bolo pre novinárov i pre verejnosť ťažko stráviteľné. A Marie s Pierrom zasa ťažko znášali záujem novinárov i verejnosti…
Popri tejto vedeckej linke je aj silná rodinná. Ukazuje postavenie dievčat a žien v spoločnosti. A skvele približuje ťažký život vo vtedajšom Poľsku, ktoré bolo v područí cárskeho Ruska a ako sa Poliaci snažili odolať útlaku Rusov. Ako sa usilovali udržať poľské tradície, zvyky, svoju reč…
Vypočujte si úryvok z knihy
Vypočujte si úryvok v podaní Zuzany Porubjakovej z časti, kde Marie Sklodowvska študuje na poľskej škole, no cárske Rusko ich núti učiť sa po rusky, dokonca odriekať Otčenáš v ruštine. A práve do školy prišiel ruský školský inšpektor.
Objavy si vyžadujú obete…
Po smrti manžela Pierra sa pokúsila začať nový vzťah s Paulom Langevinom (významný francúzsky fyzik), urobila si vodičský preukaz na nákladné auto, cez vojnu po bojiskách rozvážala mobilné röntgenové prístroje.
Po oslobodení Poľska vo Varšave založila ústav na výskum rádia, ktorý neskôr viedla jej sestra Broňa. V Amerike vyzbierala peniaze na rádium, raňajkovala s americkým prezidentom…
Madam Curie zomrela ráno 4. júla 1934 počas pobytu v sanatóriu vo Švajčiarsku, vo francúzskom kantóne. Ošetrujúci lekár uviedol ako príčinu smrti pernicióznu anémiu s mimoriadne závažným priebehom. Kostná dreň poškodená rádioaktívnym žiarením už nebola schopná produkovať červené krvinky. Podľa neho bolo priam neuveriteľné, že sa vôbec dožila šesťdesiatsedem rokov.
Bola presvedčená, že vedecké objavy si vyžadujú obete. Jej hrdinský postoj čiastočne vysvetľuje, že bola ochotná vystaviť vplyvu nebezpečného žiarenia aj sama seba.
Francúzsky prezident François Miterrand na konci svojho funkčného obdobia roku 1995 rozhodol o premiestnení manželov Curieovcov do parížskeho Panteónu. Na slávnostnej ceremónii sa zúčastnil aj poľský prezident Lech Walesa. Francúzsky prezident sa vtedy vyjadril, že Panteón sa skláňa pred najvýznamnejšou ženou francúzskych dejín.
Milan Buno, knižný publicista
