Identita Zberateľa očí, ktorý v posledných mesiacoch hral smrtiacu hru na skrývačku, je odhalená: k beštiálnym vraždám štyroch žien a troch detí sa priznal Frank Lahmann, dvadsaťtriročný praktikant významného berlínskeho denníka.
Páchateľ je teda známy, no vraždenie pokračuje…
Triler Lovec očí voľne nadväzuje na otvorený koniec románu Zberateľ očí a ďalej sleduje osudy postáv, s ktorými sme sa už zoznámili.
Znovu stretávame policajného reportéra Alexandra Zorbacha, jeho spolupracovníkov z polície či psychoterapeutku Alinu Gregorievovú. Pribudli však aj ďalšie kladné i záporné postavy, napríklad doktor Zarin Suker, jeden z najlepších očných chirurgov na svete, ale aj psychopat.
Lovec očí
Príbeh má dve dejové línie, ktoré striedavo rozprávajú dvaja rozprávači. Jeden z nich, Alexander Zorbach, stále hľadá svojho synčeka Juliana a pátra po Zberateľovi očí, až napokon natrafí na jeho úkryt. Dúfa, že tam nájde svojho uneseného syna. Stále verí, že Julian žije, dokonca je ochotný ponúknuť svoj život, len aby ho zachránil.
Hoci ešte aj dnes, potom, čo mi Zberateľ očí zavraždil ženu, uniesol dieťa a prinútil ma streliť si do hlavy, dokážem pochopiť idealistov, ktorí racionálnymi a teoretickými argumentmi odsudzujú trest smrti, teraz, keď je môj syn pravdepodobne už dávno mŕtvy, žijem v inom svete. Vo svete, kde platí už iba jedno pravidlo: musím žiť tak dlho, kým nenájdem Franka a nezabijem ho.
Druhou rozprávačkou je nevidiaca psychoterapeutka Alina Gregorievová. Polícia ju požiadala, aby vo väzenskej nemocnici vyšetrila očného chirurga dr. Sukera a pokúsila sa pomocou svojich jasnovideckých schopností zistiť, kto má byť ďalšou obeťou. Uznávaný špecialista Suker vedie dvojitý život. Neštíti sa ničoho. Cez deň vykonáva tie najkomplikovanejšie operácie ľudského oka a v noci sa venuje špeciálnym pacientkam – v pivnici svojej kliniky im odstraňuje viečka, znásilňuje ich a doháňa svoje obete k samovražde. Alina sa k nemu dostane bližšie, ako je bezpečné.
Napokon je všetko inak, ale na to sme si už vo Fitzekových knihách zvykli…
Prečo čítame desivé trilery?
Hoci je Lovec očí druhým dielom série, pokojne sa dá čítať samostatne. Fitzek ho tak koncipoval, aby ste nemuseli čítať jednotku…ale ak si prečítate dvojku, asi sa povzbudení vrátite aj k prvej časti. Pravdou však je, že Lovec očí sa často odvoláva na Zberateľa očí, na všetko to, čo zažili Alina a Zorbach. Takže je to na vás😊
Sebastian Fitzek píše často naozaj desivé, strašidelné psychotrilery, z ktorých mrazí a podvedome kontrolujete, či ste dobre zatvorili dvere alebo či nie je niekto za oknom. Napriek tomu sa stále púšťame do takýchto hrozivých príbehov. Sám Sebastian hľadal odpoveď, prečo si radi sadáme na pohovku so sériovými vrahmi a s násilníkmi, prečo sa vo voľnom čase ponárame do najhlbších priepastí ľudskej duše. Na čo prišiel?
„Nuž, pretože potrebujeme hromozvod. Niečo, vďaka čomu v bezpečnom prostredí zabudneme na naše reálne obavy a po dočítaní ich spolu s knihou odložíme na poličku. Ale možno je to iba idealistická predstava a v skutočnosti máme všetci temnú stránku, ktorá sa potrebuje prejaviť. Moja pri písaní, vaša pri čítaní. V každom prípade, nedávno mi to potvrdila jedna psychologička na čítačke vo Viedni, sme my tí dobrí. Znepokojovať by nás mali skôr tí, čo nemajú žiadny ventil, teda nečítajú ani nepíšu trilery a všetko držia v sebe.“
Foto: SkveléKnihy.sk, Tatran
