Silný originálny príbeh à la John Irving či Gabriel Garcia Márquez.
Putovné kino pána Saita je zábavný a čarovný príbeh o neposedných topánkach na tango, životných úletoch a láske vo všakovakých podobách.
„John Irving, Isabel Allende a Gabriel García Márquez si zaobstarali dánsku mladšiu sestru. Annette Bjergfeldt svojimi románmi preberá štafetu od niektorých z najnápaditejších svetových autorov,“ napísali dánsky Bog & Idé,
Putovné kino pána Saita
Bola som počatá na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927. Kapela hrala tango Valencia Carlosa Gardela, ktoré v tom čase zachvátilo Argentínu ako epidémia. Ak niekto poznal moju matku, Fabiolu Cordero de Dios, vlastne by sa mu ani nezdalo zvláštne, že sa to stalo práve takto…
Tak sa začína úžasná cesta Lity s jej krásnou a rebelantskou matkou Fabiolou, ktorá je blázon do topánok a pracuje v najznámejšom obchode s obuvou v meste.
Osud chcel, že matka s dcérou musia utiecť z krajiny a skončia na vetrom ošľahanom ostrove v kanadskom Novom Škótsku, kde Fabiola predáva v obchode s lodným proviantom gumené čižmy a dreváky.
Zamestnanci považovali mamu za hlúpu hus. Predavači si neuvedomovali, ako dobre rozpráva po taliansky, francúzsky a anglicky. No predovšetkým im nedošlo, ako plynule ovláda reč tela. Okamžite vycítila, aké topánky obšťastnia zákazníkov – dlho pred tým, ako vôbec vkročili do obchodu…
Námornícka ubytovňa Betlehem je plná svojráznych postavičiek a Lita sa čoskoro spriatelí s hluchou dcérou hostiteľov. Keď na ostrov dorazí pán Saito s pohyblivými obrázkami, roznieti dievčenskú fantáziu.
Prišla som na svet s otvorenými ústami. Matka predstavená mi dala meno Carmelita, čo znamená Básnička. Fabiola nebola predsa práve úprimná, pokiaľ šlo o moje počatie. Ale zriedkakedy mi hovorili inak než Lita.
Prvé, na čo si z kláštora spomínam, sú čierne labute s hlavami zahalenými do látky. Sestry zo Santa Magdaleny sa ladne pohybovali medzi chladnými, obielenými stenami a vznášali sa v šuchotajúcich habitoch najmenej desať centimetrov nad mozaikovou dlažbou. Labutie tváre zvieralo tuhé plátno, takže nemali dosť priestoru na to, aby naklonili hlavy nabok alebo zvesili zobáky. Hlava väzela v pevnom Božom ráme.
Ľudsky krásny a nákazlivý
Putovné kino pána Saita je neodolateľná odysea o vôli žiť, o rytme, v ktorom tlčú srdcia, o tangu, chlapcovi s jantárovými očami a tajomných vráskavcoch.
Annette je skvelá rozprávačka, ktorá sa hrá s farbami, vôňami a chuťami. Ľudsky krásny príbeh, dobrodružný a nákazlivý. Dôvtip a srdečnosť vás nainfikujú, zlepšia náladu a navodia pocit šťastia.
„Už veľmi, veľmi dlho nečítal nič také dobré ako je Putovné kino pána Saita od Annette Bjergfeldt. Je zábavná a dojímavá. Jej štýl písania je okúzľujúci,“ napísal severský krimiautor Jussi Adler-Olsen.
Foto: SkveléKnihy.sk
