Jedna z najlepších historických detektívok posledných rokov. Zavedie vás do Viedne na konci 19.storočia a dokonca sa tam objaví aj stvoriteľ Sherlocka Holmesa. Séria Hrobárov almanach si získala tisíce fanúšikov už aj na Slovensku, jej nemecký autor Oliver Pötsch bol dokonca aj na Slovensku a práve dnes prichádza do slovenských kníhkupectiev tretí diel Hrobár a vražda v krypte.
„Ja a môj malý kostnatý priateľ sme veľmi šťastní, že tretia časť série Hrobárov almanach vychádza na Slovensku. Je to mysteriózna séria z Viedne, z konca 19. storočia, s hrobárom z viedenského cintorína a inšpektorom,“ odkazuje v exkluzívnom video autor Oliver Pötsch.
Vyčíňa vo Viedni duch?
Viedeň, 1895
V krypte pod Dómom svätého Štefana nájdu turisti medzi kosťami a lebkami mŕtveho muža. Telo je bez známok násilia, iba tvár je skrivená od hrôzy. Umrel ten človek od strachu? Čo ho tak vyľakalo?
V devätnástom storočí prekvitá vo Viedni špiritizmus a na každom rohu sa konajú seansy. Tento mŕtvy učenec sa však odvolával na vedu a odhaľoval podvodníkov. Popálil si pritom prsty? Prípad opäť vyšetruje inšpektor Leopold von Herzfeldt. Anna, adoptívna dcéra hrobára Augustina Rothmayera, za upozorní na istú zvláštnosť – z jedného sirotinca v meste miznú deti. Dopúšťa sa niekto násilia na bezbranných, alebo v metropole na Dunaji skutočne vyčíňa duch?
Pozrite si VIDEO s autorom:
Hrobár a vražda v krypte
Hrobár a vražda v krypte má opäť vynikajúcu zápletku, záhadnú vraždu uznávaného lekára a psychológa, ktorého našli v podzemí Dómu svätého Štefana. Je to aj príbeh o sirotinci, kde končia desiatky, stovky detí – niečo ako mestský azyl pre opustené deti, no dejú sa tam hrozné veci. Je to de facto záchytný tábor pre deti z ulice, majú tam zlé jedlo, nedostatočne teplé šaty, málo miesta a drsné pomery.
Oliver vystaval výborný príbeh, ktorý je napínavý, dobrodružný, s troškou romantiky a ako sa spomína niekde v knihe, pátranie po vrahovi je ako puzzle. Len čo nájdete pár kúskov, iné sa hodia oveľa lepšie. Príbeh má niekoľko nečakaných a prekvapivých zvratov, už-už je vrah na dosah, no stále uniká a objavujú sa nové fakty a stopy.
Opäť sa mi mimoriadne páčilo historické pozadie – Oliver pracuje so skutočnými udalosťami, osobami, novými vynálezmi. Fonograf, čoraz viac bicyklov s nafukovacími kolesami, na ktorých jazdia aj ženy. Spomína sa krvavá Čachtická pani a veľkým bonusom je príchod Arthura Conana Doyla, autora slávneho Sherlocka Holmesa, ktorý sa dokonca zapojí do pátrania.
Vypočujte si úryvok.
Číta Boris Farkaš.
Séria Hrobárov almanach
Každý diel takzvanej hrobárskej série sa zaoberá nejakým záhadným javom, ktorý sa neskôr objasní vedecky.
V prvej časti to boli upíri a živé mŕtvoly, v druhej múmie a kliatby, tu prišli na rad strašidlá a špiritistické sedenia. Viedeň z konca devätnásteho storočia je na to ideálne miesto!
V tom období špiritizmus fascinoval, bol en vogue, dokonca aj cisárovná Sisi a anglická kráľovná Viktória sa zúčastňovali na seansách. Podvodmi sa to všade len tak hemžilo. „Nielen s takzvanými fotografiami duchov, ale aj pomocou iných technických rárohov. Korunný princ Rudolf odhalil na jednej takej seanse v roku 1884 podvodníka a vo viedenských novinách to vtedy bola veľká téma,“ píše Oliver.
Prichádza sir Arthur Conan Doyle
V príbehu stretneme aj stvoriteľa slávneho Sherlocka Holmesa – sir Arthur Conan Doyle bol odjakživa blízky Oliveromu srdcu. Doyle prežil v mladosti niekoľko rokov v Rakúsku v jezuitskej škole a zrejme hovoril obstojne nemecky. V deväťdesiatych rokoch devätnásteho storočia sa vybral na študijnú a oddychovú cestu okrem iného aj do Viedne.
„Možno potreboval odstup od svojho románového hrdinu Sherlocka Holmesa, ktorého nechal v roku 1893 umrieť v Reichenbachových vodopádoch vo Švajčiarsku. Zhoda ich názvu s barónom Reichenbachom je naozaj náhodná. Alebo nie? Doyle bol až do smrti presvedčený špiritista, čo sa veľmi nehodí k hladnému a intelektuálnemu detektívovi Holmesovi,“ približuje Oliver Pötsch.
Po smrti Sherlocka Holmesa nasledovali v Londýne zlostné reakcie. Viac než dvadsaťtisíc čitateľov sa vyhrážalo, že zrušia predplatné časopisu Strand, ktorý dovtedy vydával príbehy o ňom. Na uliciach nosili ľudia čierne smútočné pásky, jedna nahnevaná čitateľka dokonca zaútočila na Doyla kabelkou. Sherlock Holmes sa nakoniec vrátil medzi živých v známej strašidelnej kriminálnej poviedke Pes baskervillský. „Ak veríte môjmu románu, tak len vďaka tomu, že sa Arthur Conan Doyle inšpiroval Leovým vyšetrovaním,“ dodáva Oliver.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Ikar