Keď žeriavy tiahnu na juh je kniha, ktorá sa dotkne vášho srdca, pohladí po duši a prebudí vo vás množstvo emócií. A hoci je to tak trochu smutné – predsa len je to príbeh o ponižujúcom konci života – je to napísané dôstojne a nežne. Hlboko ľudsky…
Život staručkého Boa plynie jednotvárne a pokojne. Napĺňa ho rutina a prechádzky s milovaným psom. No len do chvíle, keď sa jeho syn rozhodne rozbiť jeho istoty a vziať mu najlepšieho priateľa, ktorý je pre neho úplne všetkým. Vo víre emócií a spomienok sa Bo vracia do minulosti a spomína si na svoje detstvo a vzťah s vlastným otcom a zamýšľa sa nad tým, ako on sám v živote prejavoval lásku.
Lenže dá sa to na sklonku života ešte zmeniť? Hlavne keď sa zdá, že jeho syn je pevne rozhodnutý otcovi ublížiť. Nikto z nás nevie, koľko má ešte času, a šancí na zmierenie sa nikdy nie je nazvyš.
Je zvláštne, koľko sa toho v tebe stratilo. Celý náš život. No navrávam si, že niečo tam ešte muselo zostať. Spomienky, ktoré sa vynárajú v tvojich snoch. Obrazy, ktoré sa ti občas mihnú v hlave, keď pozeráš von oknom. Hoci si to myslím asi iba preto, lebo inak to priveľmi bolí.
Znovu sa otočím k fotografiám. Pohľad upriem na záber, ako ťahám Ellinor na drevených sánkach. Tú fotku si musela urobiť ty. Stojím vzpriamene zapriahnutý do saní. S palicou v jednej ruke a s pílou v druhej prehliadam les. Ellinor je šťastná, má ružové líčka. Muselo byť poludnie, pretože je svetlo. Každý rok zaobstarať vianočný stromček bola moja starosť. Keď bola ešte naozaj maličká, uložili sme ju do saní, prikryli kožušinami a išli sme na lyžiach. Ty, ja a Ellinor.
Nežný, dojímavý a láskavý. Taký je naozaj román Keď žeriavy tiahnu na juh od Lisy Ridzén. Niekto príbeh opísal, že „je to akoby Ove od Fredrika Backmana mal milované dieťa so Sivvingom od Åsy Larssonovej. Výsledkom je nádherné rozprávanie o mužovi, ktorý nezadržateľne starne, no stále si udržiava svoju hrdosť, človečenstvo, nie je degradovaný iba na starnutie.
Šťastie, že mám Tureho. Opatrovateľskú službu mal dávno predo mnou. Spadol a bol nútený ísť na ošetrenie do zdravotného strediska, kde mu mladý lekár okamžite zariadil opatrovateľstvo. Ten zelenáč mu povedal, že ho znepokojilo, keď sa dozvedel, že Ture býva sám a nemá mu kto pomôcť.
Napriek tomu, že Ture žil celý život sám, rýchlo si zvykol na to, že mu po dome každé dve hodiny pobehujú nejakí ľudia.
Foto: Skveleknihy.sk
