Pred pár dňami som dočítal prvú knihu zo série o súrodencoch Hathawayovcoch z dielne spisovateľky Lisy Kleypasovej s názvom Do polnoci moja. Od tej chvíle do mňa neochvejne dobiedzal pocit, že bola v niečom iná ako iné početné historické romance. Potom mi došlo, že išlo o typ hlavného hrdinu. Bol to Cigán, ktorý sa zamiloval do slečny z vyššej spoločnosti. Najviac ma však prekvapil samotný fakt, že som sa prekvapil.
Historické romance majú nespočetne veľa spoločných znakov, no na základe vyššie spomenutého bije do očí najmä jeden – dokonalosť hlavných hrdinov a romantické zobrazovanie dôb minulých. Čo konkrétne mám tým na mysli?
Hlavná hrdinka býva vždy oslňujúco krásna, s dokonalou postavou, dlhými hustými vlasmi a plnými perami, jej mužský náprotivok je vysoký, driečny, hriešne príťažlivý chlap s telom gréckeho boha, uhrančivými očami a nevyčerpateľnou zásobou sexuálnej energie.
Prirodzene, obaja musia byť odvážni a nebojácni, ako inak by mohli bojovať proti skazeným vojvodom a zákerným grófkam? Najmä, ak si vezmú na pomoc darebákov z mokrých londýnskych štvrtí? Väčšinou sú majstrami v jazde na koni, slovných potýčkach i spoločenských tancoch. Keď krúžia po tanečnom parkete, upierajú sa na nich všetky oči, aby vzápätí skončili buď v záhrade pozorovaní len mesačným svitom, prípadne v koči, kde sa oddávajú svojim túžbam.
Aj keď sa z času na čas vyskytnú prípady, keď jeden alebo druhý má na minulosti temnú škvrnu, v objatí svojej milovanej osoby na ňu určite v priebehu 200 strán zabudne a čaká ho len jasná a nepoškvrnená budúcnosť.
Kto z nás by nechcel po svojom boku takého dokonalého človeka? Všetky nástrahy minulosti (nedostatočná lekárska staroslivosť, zlé postavenie poddaných, nebezpečenstvo nástrah po zotmení a pod.) ustupujú do úzadia, aby mohli čitatelia zabudnúť na svoje starosti a ponoriť sa do vôd romantiky a šťastného snenia.
Na niekoho to pôsobí naivne a presladene, ale práve také majú romance byť. Pretože poskytujú to, čo iné žánre môžu postrádať – pocit dokonalého sveta, kde dobro víťazí nad zlom, a kde je jedinou ľudskou túžbou bozk vysnívanej lásky.
Marek Z.