Sebastián 2.
Rebeka sa na druhý deň ospravedlnila lady Belmontovej . Tá ju síce najprv odmietla prijať, ale nakoniec sa rozumne porozprávali.
Diskusia vo večerných salónoch bola v plnom prúde a naberala na intenzite. Všetci sa tešili, čím prekvapí lady Duncanová tentoraz.
„Čo si myslíte, čo vyvedie najbližšie?“ ozývalo sa z každého kúta miestnosti . Každý bol v napätí . Jediný, koho tento rozhovor nezaujímal a neprejavoval žiadne nadšenie, bol markíz Slane. Sebastian nedokázal pochopiť charakter Rebeky a ani sa o to nesnažil, pretože podľa neho žiadny nemala . Žena, ktorej nezáleží na dobrej povesti a je známa škandálmi, mu nestála ani len za to, aby sa jej nechal predstaviť. Takej by sa mal človek vyhýbať na míľu, pokiaľ nechce utrpieť škodu .
Prvý večer mu nepriniesol žiadny veľký úspech. Nezaujala ho žiadna z prítomných dám a preto dúfal, že na najbližšom plese vo Winterparku sa to zmení. Nachádzal na okraji Londýna, zvyčajne sa tam konal ples ako vyvrcholenie a uzavretie spoločenskej sezóny. Určite sa ho zúčastnia všetky dámy a mladí džentlmeni. Sebastián veril, že to môže byť dobrá príležitosť na nadviazanie kontaktu s nejakou tou dámou .
„Čo si myslíš , ktorá farba mi pristane lepšie?“ Rebeka stála pred zrkadlom vo svojom dome a pridržiavala si šaty pri tele . Keďže jej priateľka neodpovedala, otočila sa k nej .
„Tak?“ vystrela šaty na posteľ priamo pred seba aby ich mohli objektívne posúdiť .
„Podľa mňa tie tmavo červené . Idú ti k vlasom,“ snažila sa ju presvedčiť priateľka .
„No áno, ale mám zelené oči, tá kombinácia vypadá zvláštne .“
„Ale prestaň , vypadá to dobre , pozri vezmeš si tieto bordové šaty,“ vzala ich do ruky a pridržala ich na Rebekiným ramenách, „ a k tomu , hm, napríklad tento rubín,“ vzala aj ten , „ podľa mňa je to dokonalé, a ak k tomu nevezmeš už žiadne perie, môžeme veriť, že tento večer dopadne vcelku dobre.“
Rebeka chytila svojej priateľke ruky a držala ich vo svojich .
„ Ani si nevieš predstaviť , čo pre mňa znamená, že si pri mne nech sa deje čokoľvek. Neviem si predstaviť, čo by som bez teba robila.“
„Podľa všetkého by si ešte teraz pobehovala po tanečnej sále lady Belmontovej , kým by ti gróf Rainfall nepripiekol hlavu,“ povzbudzujúco sa na ňu usmiala . Lenže Rebeka ešte neskončila .
„Eli, prosím ťa prepáč mi to . Keby nebolo mňa mohla by si sa príjemne zabávať . Si moja priateľka a preto každý predpokladá, že si rovnaká ako ja, inak by si dostala už niekoľko ponúk na sobáš.“
„Rebeka,“ nenechala ju pokračovať .
„Pozri! Žiadnu ponuku by som nedostala a ty to dobre vieš . Tri roky o mňa žiaden muž neprejavil záujem , každý ma prehliada , či už som dáma , alebo nie . Niekedy si pripadám ako slúžka , ktorá stojí v kúte a čaká kým si ju niekto všimne . A vieš , čo je najhoršie? Teba majú aspoň radi , pozívajú ťa , lebo ich dokážeš príjemne pobaviť , lenže mňa pozývajú iba kvôli tebe . Nik by si ani len nevšimol, ak by som neprišla.“
„To nie je pravda . Ja by som si to určite všimla.“
„No to hej , keby som tam nebola, asi by si to ľutovala každé ráno pri pohľade do zrkadla.“
„No dobre, nechajme to už tak a poďme sa obliecť na ten prekliaty ples vo Winterparku . Inak počula si o tej fontáne?“
„O akej fontáne ? Myslíš tú veľkú s tou rybou uprostred?“
„To je ryba? No mne to pripomína všetko možné len nie rybu , ale neriešme štatistický charakter tej vodnatej potvory . Ide o tú legendu.“
Elisa si ľahla na posteľ vedľa svojej priateľky a obe pozerali na strop .Úprimné ju zaujala legenda o zlatej rybe .
„Myslíš tu legendu o prvom vojvodovi?“
„Hej , vraj deň pred jeho svadbou sa prechádzal okolo potoka , ktorý tam bol ešte pred fontánou . Odrazu zbadal nejaké zviera vo vode a vytiahol ho . Bolo veľmi čudné, až magické. Pripomínalo mu zlatú rybu a tak vojvodu napadla úžasná myšlienka . Sľúbil tej rybe, že jej postaví fontánu na mieste potoka so zlatou sochou uprostred, ak mu splní jedno želanie.“
„A čo si vojvoda želal?“
„Želal si , aby sa stalo niečo , čo zabráni jeho svadbe .“
„Myslela som si , ale čo bolo ďalej , stalo sa niečo? “Eli tejto legende samozrejme neverila, ale zdalo sa jej to romanticky čarovné .
„No tak , veď mi už povedz , stalo sa niečo?“
„Hej stalo, do rána nevesta zomrela.“
„Čo? No to jej fakt zábavné, Rebeka nesmej sa! Vojvoda jej určite želal smrť a takto to dopadlo. Vraj splnené želanie…“
„Eli, vraví sa , že pokiaľ tej rybe strčíš ruku do úst a niečo si budeš želať tak sa ti to
splní .“
„Vieš čo, poď už, lebo prídeme neskoro.“
Rebeka s Eli vstúpili do prepychovej a vysvietenej sály. Stáli na prahu s úžasným výhľadom na scenériu okolo. Stoly preplnene rôznymi druhmi jedál boli postavené po dĺžke na okraji tanečného parketu, ktorý sa pýšil pestrofarebnými róbami tanečníkov. Tým do rytmu vyhrávala kapela, ktorá sídlila na druhom poschodí. Bolo to po prvýkrát, čo hostiteľ domu poskytol návštevníkom okrem salónov a tanečného parketu aj hosťovské izby, svoju pracovňu a knižnicu . Keď sa však Rebeka obzrela okolo, vedela , že podľa všetkého nemal ani inú možnosť, pretože by sa všetci na prízemie a prvé poschodie nepomestili. Mohlo ich byť okolo 600 a to stále ešte ples oficiálne nezačal, takže sa dal očakávať ešte ďalší nával hostí . Všimla si vojvodu . Bol to vysoký pekný mladý muž , ktorý sa netajil chuťou športovať a veľmi rád usporadúval poľovačky. Bol nielen sympatický, ale bol zaradený v top rebríčku slobodných mužov v Anglicku . Lenže Rebeka toho muža nepoznala iba z plesov a nepočula o ňom iba od iným, či z klebiet . Bola jedna z mála žien , ktorej sa dostala tá česť spolupracovať s ním . On sám totiž prispieval na jej sirotinec i keď najväčšie výdavky mala samozrejme ona . Pár krát sa s vojvodom mohla súkromné porozprávať a mala tú príležitosť zistiť , že je to výborný poslucháč , úžasný priateľ a dokonalý džentlmen . Vojvoda stál na opačnej strane tanečného parketu i s nejakým iným mužom a podľa všetkého viedli zaujímavú diskusiu, pretože vojvoda sa výborne bavil . Musel vytušiť , že ho pozoruje a obrátil sa jej smerom . Keď zistil, že je to ona obdaril ju priateľským úsmevom, niečo povedal tomu druhému pánovi a obaja sa vybrali jej smerom.
Keď Sebastian vstúpil do miestnosti, chvíľu si myslel , že si pomýlil sídlo . To čo videl bolo veľkolepé , ale keď sa raz so svojím priateľom stavil vedel , že Christian urobí čokoľvek len aby vyhral .
„Tak sa mi zdá , že som vyhral stávku,“ podišiel vojvoda k svojmu priateľovi a objal ho . Nevideli sa takmer rok . Naposledy sa riadne opili a v záchvate šialenstva sa stavili , že ak Christian opraví do roka svoje sídlo na nespoznanie , do ďalšieho roka sa Sebastian ožení . Ani jeden to vtedy nebral vážne, boli mladí a užívali si slobodu.
„Verím , že za toto môže môj brat,“ poznamenal s mrzutosťou Sebastian na adresu svojho mladšieho brata Gabriela . Ten oslavoval svoje povýšenie na kapitána a ako to pri takých oslavách končí, …začali stvárať somariny a dospeli až k tejto nezmyselnej stávke .
„Mali sme v tele viac alkoholu ako krvi, ako si to môžeš pamätať?“
„No ver , že si to pamätám veľmi dobre , keby nie tvojho brata , nemusel by som nasledujúce dva dni pretrvať v posteli s prekliatou bolesťou hlavy, ale to nič nemení na tom, že si pamätám všetko .“ Nebola to celkom pravda, už po piatej fľaši nevedel ani len ako sa volá.
„Tak to zvaľme na Gabriela,“ Sebastian sa figliarsky uškrnul na priateľa .
„Hej , aj tak sa dá ,“ súhlasil Christian, „ ale vedz , že vôbec nebude nadšený , keď mu to oznámiš .“
Sebastian prekvapene zdvihol obočie.
„Pokiaľ si dobre spomínam, a to si dočerta spomínam fakt veľmi hmlisto, hneď ako si nájdem manželku, nastupuje do radu môj brat, ktorý ma tiež asi tak rok, a po ňom si na rade
ty .
„Hej , ale dovolím si pochybovať , že by tvoj brat len tak zanechal námornícky život a rozhodol sa hľadať si manželku .“
Nech už to bolo akokoľvek, slovo bolo slovo a to robilo džentlmena, či už bolo dané v miernej váhe opitosti, alebo s viac ako dvomi promilami alkoholu.
„Ako sa ti, dočerta podarilo z toho rozpadnutého hradu vybudovať toto v priebehu jedného roka?“ Nech už Sebastian bol obchodník , alebo nie, vedel, že žiadna takáto premena neprebehne tak rýchlo, prinajmenšom nie bez tucta robotníkov .
„Zase preháňaš! Toto sídlo nebolo na tom až tak zle . Urobil som len menšie úpravy .
„Hej , menšie úpravy,“ zabrblal.
„Povedz, Sebastian, poznáš sa s lady Duncanovou?“
„Ani nie,“ skôr, ako stihol vôbec zareagovať, ho už jeho priateľ viedol cez tanečný parket .
Sebastián uprene pozoroval lady Duncanovú. Mala oblečené bordové šaty, vlasy rozpustené do pol pása a okolo krku červený rubín. Vyzerala veľmi zmyselne. Nebola veľmi vysoká, no nepatrila ani medzi malé ženy. Keby nebola v spoločnosti obľúbená, mohla by to byť aj ideálna žena preňho.
„Lady Duncanová , vyzeráte naozaj veľmi očarujúco,“ vojvoda sa pred ňou galantne uklonil a pobozkal jej ruku.
„Ako zvyčajne preháňate, môj pane,“ povedala, no jeho kompliment ju očividne potešil.
„Dovoľte , aby som vám zablahoželala, podaril sa vám malý zázrak. Nikdy som nevidela nič tak ohromujúco krásne. Mnohí by si z vás mohli brať príklad .“
Christian sa nad jej komplimentom pousmial. Rekonštrukcia sídla ho síce stála značný majetok , ale mohol si to dovoliť, výsledok stál za to .
Keďže Rebeka stála vo dverách, mnohí ich míňali s úškrnom na tvári a pošuškávali si. Nebolo treba hádať o čom sa asi rozprávajú . Rebeka si pred príchodom sľúbila , že dnes nevyvedie žiadnu hlúposť a nedá ostatným zámienku aby si z nej mohli opäť uťahovať .
„Tak sa mi zdá , že budem hlavným predmetom dnešnej diskusie,“ snažila sa uhádnuť priebeh večera.
„V tom prípade vás budem mať stále na očiach a budem sa pohybovať vo vašej tesnej blízkosti, ale ešte by som vám chcel predstaviť môjho priateľa, markíza Slana,“ ukázal na muža, ktorý stal po jeho ľavici. „ Sebastián , toto je lady Rebeka Duncanová.“