Nechcená nevesta
Originál: The Sherbrooke Bride
Slov. spisovateľ
Kniha prichádza na pulty kníhkupectiev 10.5.2010.
Svetácky zvodca a bonviván Douglas Sherbrooke, gróf z Northcliffu, súrne potrebuje nájsť ženu, čo by mu porodila dediča. Ponúkne manželstvo krásnej Melissandre, no napokon sa musí uspokojiť s jej mladšou sestrou Alexandrou. Netuší, že dievčina sa už dávno rozhodla získať si jeho srdce…
Anotácia Tajemná nevěsta Alpress, 2004
Alexandra Chambersová, mladší dcera vévody z Beresfordu, upřímně a beznadějně miluje hraběte Douglase Sherbrookea. Tento čestný muž však dá přednost službě vlasti v armádě, i když v srdci skrývá hluboký cit ke zbožňované ženě. Jeho vyvolenou však není Alexandra, ale její sestra Melissande. Na tu hrabě myslí celé tři roky válčení. Douglas netuší, zda se jeho milovaná Melissande mezitím neprovdala. Na radu své energické sestry Sinjun se hrabě odhodlá a zkusmo požádá otce své vyvolené o její ruku. Kupodivu obdrží bleskově nejenom souhlas, ale i brzký termín svatby. Překotný sňatek se uskuteční ; a Douglas se záhy nestačí divit, jak rozmazlenou osobu pojal za choť. Ke všemu ho pronásleduje duch Panny nevěsty, strašidlo, jež se v rodinném sídle objevuje už po staletí. Říká se, že jeho přítomnost vždy něco důležitého předznamenává.
Tak v prvom rade musím poopraviť anotáciu z Alpressu. Je zavádzajúca a nejako sa mi nechce veriť, že by jedna kniha mohla mať dva rozdielne preklady.
Douglas Melissandu za manželku rozhodne nepojal, hoci veľmi chcel, ale bol to jeho bratranec Tony, ktorý ho svojim počinom vytočil do nepríčetnosti. Toľko k anotácii.
A keďže chcel Tony odčiniť vinu, pretože Douglasovi doslova ukradol manželku, vzal si v jeho zastúpení aj Melissandinu sestru, Alex. A šťavnatý, vtipný príbeh sa mohol začať. Priznám sa, pri niektorých situáciách som sa nemohla dosmiať, až mi slzy tiekli…
Douglas sa z Francúzska vracia domov na svoje panstvo, natešený , že ho tam bude čakať nádherná, okúzľujúca, dokonalá dáma, no namiesto toho našiel nejakú cudziu ženu, ktorá má k dokonalosti svojej sestry poriadne ďaleko. Jeho sklamanie a zlosť je taká veľká, že Alexandre nedá šancu povedať ani slovo a vrhne sa na priateľa. Na jeho obrovské prekvapenie, jeho "manželka" sa ho rozhodne brániť, a čo je najhoršie, Melissanda sa pustí doňho.
Douglas uvažuje o anulovaní a Alexandru ponižuje každým slovom, každým gestom. Alex si razom uvedomí, že vydať sa v zastúpení bol veľmi zlý nápad a manžela neoblomí. Sklamaná sa pod rúškom tmy vytratí z domu, s úmyslom vrátiť sa k rodičom. A keďže vždy vyrovnaný a rozumný Douglas nedopustí, aby niečo nebolo také, aké si to on predstavuje, vyrúti sa do noci za svojou manželkou.
A začína parádny súboj vôlí, intelektu, ale aj romantiky a humoru, ktorý Coulter do tejto knihy vložila celým priehrštím.
Presvedčí Alex manžela, že nie len dokonalá Melissanda môže byť jeho manželkou, že ona má iné pozitíva, ktoré sa preňho dokonale hodia? A Douglas príde na to, prečo sa železné sebaovládanie a logika vytratia, len čo sa dotkne svojej ženy? Prizná napokon, že Tony mu vlastne urobil službu, keď si vzal preňho tú nepravú ženu… ???
A čo sa týka ducha, veľmi príjemne osviežil už tak dobrý príbeh.
Čítajte, čítajte, čítajte! Je naozaj skvelá… A už sa teším na ďalšiu zo série.
a ešte kúščok
Bride
1. The Sherbrooke Bride (1992) – Tajemná nevěsta (Alpress, 2004) – Nechcená nevesta (Slov. spis., 2010)
2. The Hellion Bride (1992) – Svůdnice (Alpress, 2002)
Neskrotná nevesta ( Slovenský spisovateľ (2010)
3. The Heiress Bride (1993) – Bohatá nevěsta (Alpress, 2002)
4. Mad Jack (1999) – Bláznivý Jack (Alpress, 2000)
5. The Courtship (2000) – V sedmém nebi (Alpress, 2005)
6. The Scottish Bride (2001) – Past na ovečku (Alpress, 2003)
7. Pendragon (2001) – Nežádoucí nevěsta (Alpress, 2007)
8. The Sherbrooke Twins (2004) –Nezkrotná nevěsta (Alpress, 2009)
9. Lyon’s Gate (2005)
10. Wizard’s Daughter (2007)
Ukážka:
Prvý pohľad na bratrancovu tvár ho nepotešil. Vikomt sa mračil ako sto hromov – presne ako spomínal Hollis. Douglas vošiel do menšej kancelárie, zatvoril za sebou dvere a povedal: „Tak, Tony, von s tým. Čo sa stalo?“
Tony Parrish, vikomt Rathmore, odtrhol zrak od čohosi za oknom a obrátil sa k bratrancovi. Automaticky sa vystrel a pokúsil sa vyčariť úsmev. Veľmi sa mu to nepodarilo, no Douglas ho opäť povzbudil. „No tak, Tony, povedz mi, o čo ide?“
„Asi ti už niečo naznačil Hollis.“
„Iste. Tak hovor.“
„Márnosť, mal byť radšej kňazom.“
„Má oči. Okrem toho ťa má celkom rád. Tak hovor, Tony.“
„Dobre, ak to už musíš vedieť, zostal som bez snúbenice. Zradila ma. Som sám, som opustený, a som tu.“
Hollis sa zrejme nikdy nemýli, trpko si pomyslel Douglas. „Chceš mi povedať, že Teresa Carletonová zrušila vaše zasnúbenie?“
„Kdežeby! Nebuď hlúpy. Nie, zrušil som ho ja. Zistil som, že spáva s jedným mojím kamarátom. Prekliaty zradca! Vieš si to predstaviť, Douglas! Tá žena sa mala stať mojou! Vybral som si ju tak starostlivo, obklopil som ju úctou a uznaním, nikdy som sa jej okrem niekoľkých nevinných bozkov ani nedotkol, dokonca sme sa nebozkávali s otvorenými ústami! A ona sa celý čas váľala v posteli s jedným z mojich kamarátov. Douglas, to je neznesiteľné!“
„Prosím ťa, Tony, netvár sa, že si ju pokladal za čistú pannu!“ prehodil Douglas. „Je to vdova. Predpokladám, že aj ty si ďalej spával so svojimi milenkami. Nepochybujem, že niektoré z nich sa s Teresou poznajú a sú jej priateľky.“
„O to nejde, dopekla!“
„Tebe azda nie, lenže…“ Douglas sa odmlčal. „Takže je koniec? Si slobodný? Naozaj si zrušil zasnúbenie?“
„Samozrejme! Najradšej by som tú cudzoložnicu zabil. Predstav si, nasadila mi parohy! Mne!“
„Ešte ste neboli svoji, Tony.“
„Ide o princíp, a ten je rovnaký. Nechápem to, Douglas, ani sa mi tomu nechce veriť. Ako mi mohla nejaká žena urobiť takú strašnú vec?“
Douglas si pomyslel, že bratranec má o sebe pridobrú mienku. Na druhej strane, dosiaľ ho žiadna takto nepodviedla. Skôr on sa vyvliekol z každého záväzku a nežné pohlavie pokladal len za zábavku, až prišla krásna Teresa Carletonová, mladučká vdova, ktorá vikomta z akéhosi dôvodu očarila. A potom hrala podľa Tonyho pravidiel – tých, ktorými dovtedy balamutil iné ženy. Nuž, Douglas uznával, že pre Tonyho hrdosť to musí byť príšerný úder. Nečudo, že sa nevie spamätať.
„Nemôžem sa vrátiť do Londýna, lebo by som ju mohol stretnúť a ktovie, čoho by som bol schopný! Potrebujem pobyt na vidieku, aby som sa dal dokopy. Inak tú hlúpu pobehlicu pri prvej príležitosti vyzauškujem a vynadám jej. Nemohol by som tu nejaký čas zostať?“
Douglas sa usmial. Ako blesk z jasného neba dostal nápad, ktorý mohol vyriešiť jeho problém. „Iste, Tony, zostaň si tu hoci aj celé storočie. Popíjaj moju vynikajúcu francúzsku brandy, ak chceš, spávaj v mojej vlastnej posteli. Skrátka, rob, čo len chceš.“ Douglas prešiel k bratrancovi a potriasol mu rukou. „Predstav si, Tony, zachrániš mi život. Za to, čo pre mňa urobíš, ti samo nebo otvorí brány.“
Tony Parrish sa na bratranca skúmavo zadíval, potom sa usmial. „Dúfam, že mi vysvetlíš, čo také statočné mám vykonať,“ povedal spýtavo.
„Pravdaže ti to vysvetlím. Poďme si zajazdiť a všetko ti vyrozprávam.“
Tony sa usmieval a so záujmom počúval Douglasovo vysvetľovanie. Potom sa mu na tvári zjavilo prekvapenie, ale o chvíľu sa úsmev vrátil. Vikomt mykol plecom. „Prečo nie?“ prehodil.
Claybourn Hall
Naozaj, prečo nie? pomyslel si Tony Parrish o päť dní, keď omámene hľadel na krásavicu pred sebou. Ešte nikdy jeho oči neuzreli takú božskú ženu. Všetky črty mala dokonale pravidelné a musel uznať, že žiadna z jeho doterajších mileniek, ani len bývalá snúbenica Teresa Carletonová, sa jej nevyrovná. Vždy bol presvedčený, že najkrajšie sú plavovlásky. Teraz by odprisahal opak. Táto žena mala vlasy čierne ako žúžoľ, tmavomodré oči, mandľové a mierne šikmé, zatienené hriešne dlhými mihalnicami. Hrdila sa smotanovou jemnou pokožkou, rovným noštekom a plnými perami pokušiteľky. A krivky jej nebesky vábivého tela boli také zmyselné, až vikomta takmer zalial pot.
Stislo mu žalúdok a zbledol. Zízal na ňu, nevládal od nej odtrhnúť zrak. Všimol si, ako sa sebavedomo usmiala. Pokojne prehovorila: „Vikomt Rathmore? Vy ste grófov bratranec?“
Prikývol ako nemý hlupák a vzal ju za ruku. Pomaličky ju obrátil a pobozkal – na dlaň. Mladá žena presne vedela, ako naňho zapôsobila, a zovrela mu ruku prstami. Vikomt pripúšťal, že sa od nej dá pokojne nahovoriť na hocičo. Bolo to zvláštne, no neprekážalo mu, že sa ním nepochybne chystá manipulovať. Alebo žeby sa jej tiež páčil? Ak áno, aspoň si zahojí zranenú hrdosť, ktorá tak utrpela po zrade Teresy Carletonovej. Možno, ak sa pousiluje, si túto prekrásnu vílu obkrúti okolo prsta. Áno, pôjde to. Urobí to.
V tej chvíli by si najradšej jednu vrazil. Tá žena sa predsa volá Melissanda a on si ju má vziať nie pre seba, ale ako zástupca svojho bratra nca Douglasa Sherbrooka
