Blanka Gondová
Carpona v plameňoch
Ikar 2011
Edícia MT
Máloktorá autorka si trúfne debutovať historickým románom, ktorý sa opiera predovšetkým o fakty. Blanka Gondová sa rozhodla zužitkovať svoje znalosti z dejín Krupiny, ktorá patrí k najstarším mestám na Slovensku. Cez príbeh lásky Júlie a Michala sa čitatelia zoznamujú aj s výpadmi Juraja Rákociho, ničivými nájazdmi Turkov, no i so životom na Čabradskom hrade. Jeho krutý, despotický pán, gróf Balassa, sa pričiní o to, že Júliinu matku po obvinení z čarodejníctva upália na hranici. Netuší, že dievčatko, ktoré vychovávajú kováč Kohút so sestrou, je jeho vlastná krv…
Ak mám byť úprimná – na tento román som sa veľmi tešila, zaujímavá anotácia, lákavá obálka, nová slovenská autorka, ktorá sa dala na historický román…
Prečítaný bol hneď, ako mi prišiel, pretože ma priam vyzýval, aby som ho vzala do ruky. Príbeh sa odohráva v Krupine, ktorú svojho času nazývali aj Carpona, začína sa v roku 1667 a končí v roku 1717. Už samo časové obdobie, ktoré autorka opisuje, sa dá len naozaj veľmi ťažko zobraziť v takej útlej knižočke, aby sa nevyhla útržkovému zobrazeniu jednotlivých dejových línií. Aj keď sa jej podarilo veľmi dôveryhodne zobraziť dobu, historické skutočnosti, predstaviť jednotlivé osobnosti doby, príbeh sám tak dostal len veľmi maličko priestoru. Júlia a Michal, ich priateľstvo od detských liet, život na hrade pod dozorom grófa Balassu až do napadnutia kuruckými povstalcami dostal azda najväčší priestor, kdežto láska, ktorá sa dala podľa obalu a anotácie očakávať bola poskromnejšia.
V údive som zdvihla pohľad hneď pri prvej strane, keď Júliina matka hrdo kráča na hranicu, pristaví sa pri manželovi, (ktorý len tupo civí ako mu milovanú ženu vedú na popravu a neurobí nič) a nechá sa bez protestov spútať a upáliť. Hm… vážne, toto som autorke nezhltla vôbec, pretože som necítila žiadne emócie, žiaden súcit, žiadnu bolesť. Škoda, pretože ten úvod by si zaslúžil viac.
Nuž, v každom prípade tento román zaujal, dovolím si však tvrdiť, že je orientovaný viac ako historický román s množstvom faktov, takže romantiku ako ju poznáme z kníh, tu veľmi nehľadajte a nečakajte, obálka trošku zavádza.
Taktiež ma veľmi prekvapila jedna kapitola, keď sa Júlia vrátila na hrad po 4 rokoch skrývania sa v zbojníckej pevnosti – akoby som toto už niekde videla
– a záver, ktorý som pre istotu prečítala dvakrát, či mi niečo neušlo… Hm… 
. Som zvedavá, aký budete mať názor Vy, milí čitatelia.
za príbeh, 
palec hore však za štýl písania, oceňujem snahu čo najviac sa pridržať historických faktov a predstaviť čitateľovi dobu a spôsob života, a v neposlednom rade za to, že keď raz začnete čítať, príbeh vás udrží v napätí až do konca.
