Francoise Mallet-Joris
Marie Manciniová
první láska Ludvíka XIV.
v originále: Marie Mancini LE PREMIER AMOUR DE LUIS XIV
Pohnutý život ženy, ktorá sa hrdila titulom prvá láska Ľudovíta XIV., ženy, ktorá mladého panovníka očarila tak veľmi, že takmer odmietol španielsku princeznú a jeho osud by mohol mať celkom iný smer.
Neter kardinála Mazarina – Maria Mancini, princes Colonna
Keď sa mi táto kniha dostala prvý raz do ruky, mala som zhruba 16 rokov, za sebou trháky ako Plamene inkvizície, Angelika, Krásna Catherine… a chuť čítať o všetkom, čo sa len dalo nájsť o dobe kráľa Slnka. Na knihu Marie Mancini som narazila náhodou, keď som trávila čas v knižnici a hľadala niečo, čo by sa dalo zhltnuť na posedenie 
A pamätám si to dodnes, pretože takúto knihu, človek nedrží v rukách každý deň. Aj opäť po rokoch som na ňu narazila náhodou. Rovnako ako vtedy, aj teraz som s pôžitkom obracala strany, vychutnávala si nielen pohnutý osud, ale hlavne neskutočne vycibrený štýl písania, ktorý vás nadchne, očarí, vtiahne do deja a zo životopisu tejto pozoruhodnej ženy urobí výnimočný príbeh, korý si zapamätáte navždy.
Príbeh jednej z mazariniek, ako ich pozná história, Marie Mancini začína v detskom veku, ako nevzhľadnej, nemilovanej, zaznávanej dievčiny, ktorá je príťažou pre matku i sestry, dokonca aj pre samotného kardinála, ktorý obetoval svoj život politike Francúzska a mladému kráľovi Ľudovítovi.
Mariu by všetci najradšej videli zatvorenú v kláštore, aby hlbavé dievča nekazilo dobrý dojem z jej nádherných, rozkošných sestier. A vtedy prišiel zlom, keď sa Maria prvý raz vzbúrila a rozhodnie odmietla osud rehoľnej sestry, ktorý jej pripravili.
Maria si presadila svoju vôľu a objavila v sebe túžbu po slobodnom rozhodovaní a sebarealizácie aj za cenu krutých obetí. Jej urputná tvrdohlavosť, neústupčivosť a hrdosť sa nesie celým jej životom, no práve to je na nej sympatické. Nikdy nesklonila hlavu, nikdy sa nepodriadila, za lásku bola ochotná bojovať, no chyby neodpustila.
Večne odstrkovaná, nevzhľadná, tichá Mária sa dostane napriek želaniu jej matky na dvor a zoznámi sa s kráľom, s ktorým sa spriatelí. Na počudovanie všetkých sa stane jednou z najmilších blízkych mladého Ľudovíta a hviezdou na oslnivom dvore plnom intríg, závisti, politiky. Je ako káčatko z rozprávky, z ktorého vyrastie prekrásna labuď.
Maria odmieta spolupracovať a donášať kardinálovi tak ako jej sestry, čo jej Mazarin nevie odpustiť. A keď sa rozhorí medzi Ľudovítom a Mariou láska, ktorá smeruje k manželstvu, jej osud je spečatený. Kardinál povýši záujem krájiny nad svoj svoj vlastný, odmietne kráľovu žiadosť o sobáš s vlastnou neterou. Namiesto toho kráľovi dohodne politický sobáš s večným súperom Španielskom, a Marii s kniežaťom Colonnom.
K tomu sa viaže slávna veta, ktorá zostala pripomienkou lásky Ľudovíta k neteri svojho kardinála, keď práve na jeho príkaz musí Maria Mancini odísť z dvora. AJ to je dôkaz takmer neobmedzej moci Mazarina „Vy ste kráľ a plačete, ale to ja odchádzam!“
Nenaplnená prvá láska však zanechá stopy v oboch mladých ľudoch. Z kráľa sa stal cynický sukničkár, obletovaný ženami, z romantickej Márie hrdá manželka a matka, ktorá však nevie odpúšťať. A hoci sa zdá, že s kniežaťom prežije dobrý život, opak je pravdou. Po manželovej nevere sa jej život zmení na nekonečné trápenie a boj so spomienkami. Zomiera vo veku 67 rokov a na jej náhrobnom kameni je epitaf ktorý si sama vybrala: Maria Mancini Columba, Pulvis et Cinis ( Prach a popol )
V mojom pomyselnom rebríčku táto kniha patrí medzi najkrajšie, nezabudnuteľné, životopisné romány. Každá slza, ktorú som nad osudom tejto ženy vyronila, stála za to… Ak sa vám náhodou dostane do ruky, rozhodne si ju prečítajte.
Mimochodom, aj podľa obrazov a malieb naozaj patrila medzi najkrajšie ženy svojej doby.
