Sám seba nazýval pozibilistom a vždy sa snažil presvedčiť svojich poslucháčov, že je možné vytvoriť svet, v ktorom každý dostane spravodlivú šancu prežiť život v primeraných podmienkach…
Hans Rosling je dobre známy aj na Slovensku. Jeho kniha Moc faktov sa stala hitom vo svete, aj u nás. Doslova vzala rebríčky predajnosti útokom a z mena Hans Rosling sa stal celosvetový pojem.
Vo svojich memoároch nazvaných Ako som sa naučil rozumieť svetu Rosling vymenil čísla za ľudí. Namiesto štatistík a grafov nám približuje svet medziľudskej interakcie – svet zážitkov, priateľstiev, skúseností, sklamaní aj radostí.
Ako som sa naučil rozumieť svetu
V spolupráci so žunalistkou Fanny Härgestam nám autor sprostredkuje svoju inšpiratívnu cestu životom, ktorý ho z nemocnice v Afrike doviedol až na svetové rečnícke pódiá. Čitateľská verejnosť má tak možnosť dôverne spoznať jedného z najvýraznejších mysliteľov posledných rokov.
Hlboko ľudské a objavné postrehy o živote na našej planéte bez akýchkoľvek predsudkov predstavujú len jeden aspekt knihy. Popritom sledujeme celoživotnú púť lekára, vedca, humanistu a otca rodiny, ktorý aj v pokročilom veku neváhal skúmať príčiny rôznych epidémií priamo v centrách ich výskytu. Rosling si uvedomuje, že pokrok a blahobyt posledných desaťročí prichádzali len pozvoľna s každou novou generáciou a vyšším vzdelaním. Sám načrel aj do vlastného rodokmeňa a priznal sa, že jeho prastarí rodičia pri čítaní len slabikovali, babička prala v cementovej výlevke a otec sa ostýchal vkročiť do moderného hypermarketu. A to hovoríme o Švédsku dvadsiateho storočia.
Boli to predovšetkým fakty, ktoré pomohli Roslingovi vysvetliť, ako funguje svet. A ešte zvedavosť a odhodlanie. Hans v knihe rozpráva, ako sa stal mysliteľom, a približuje svoju celoživotnú cestu z pohotovostnej kliniky v Mozambiku na Svetové ekonomické fórum v Davose. S hlbokou ľudskosťou a radosťou rozpráva príbehy, ktoré s rovnakou radosťou počúval celý svet.
Neúnavný bojovník za lepší svet
Ako Rosling v knihe píše, moje najsilnejšie spomienky týkajú detí v bezvedomí v pokročilom štádiu malárie, choroby, ktorá za jeden deň zmení zdravé dieťa na smrteľne chorého pacienta. Budú naše injekcie stačiť na ich záchranu? Často potrebovali intenzívnu starostlivosť, akú sme im jednoducho nemohli poskytnúť. Cez deň sa na nemocničnom dvore vinul nikdy nekončiaci rad chorých detí a ich príbuzných. Horúci nezatienený priestor zaplnili matky, ktoré držali svoje trpiace deti a čakali na vyšetrenie. Na zhodnotenie ich zdravotného stavu často stačil jediný pohľad: niektoré deti sedeli vzpriamene, zatiaľ čo iné boli úplne bezvládne.
Asi najvýznamnejším objavom Hansa Roslinga v jeho oblasti výskumu bolo vysvetlenie ochorenia konzo, ktorého hlavným príznakom je paralýza dolných končatín. Dokázal, že ochorenie sa vyskytuje v oblastiach so závažnou podvýživou a spôsobuje ho jednotvárna strava pozostávajúca najmä z nedostatočne upraveného manioku.
Bolo ťažké presvedčiť ich, že ako ľudia zodpovední za poskytovanie zdravotnej starostlivosti by mohli dosiahnuť oveľa viac, keby skôr ponúkali základnú starostlivosť čo najväčšiemu počtu ľudí, napríklad železo v tabletách pre tehotné ženy a vakcíny pre deti. Diskusia o tom, ako sa dostať k najchudobnejším a najvylúčenejším, tvorila hlavnú časť mojich prednášok. Išla ruka v ruke s vysvetľovaním, aké výrazné môžu byť rozdiely v prostriedkoch pre zdravotníctvo v rôznych krajinách, hoci sa všetky označujú jednou nálepkou „rozvojové“. Niekedy som na svoj výklad dostal zvláštne reakcie, najmä keď si študenti uvedomili, ako veľmi sa ich cieľové krajiny rozvinuli za posledných pár desaťročí. Niektorých to dokonca sklamalo či podráždilo. Raz, keď som sa po obede vrátil do svojej kancelárie v Uppsalskom inštitúte pre globálne zdravie detí, čakala ma tam mladá žena. Čo sa deje? spýtal som sa sám seba.
Foto: Tatran
