S extrémnymi útokmi v školách máme, žiaľ, skúsenosti už aj na Slovensku. Zvyšuje sa počet rizikových faktorov, násilných prejavov, štatistika trestných činov maloletých osôb pribúda, rovnako pribúda aj počet útokov realizovaných v školskom prostredí.
Škola stráca charakter bezpečného miesta. Násilie sa v spoločnosti kumuluje, identifikácia osobnosti mladého páchateľa je náročná, identifikácia žiakov s možnými rizikovými vlastnosťami je takmer nemožná.
Aká bude ďalšia prognóza?
Aj tým sa zaoberá Mária Belešová v knihe Škola nie je výchovný tábor 2.
Ako riešiť problémové správanie?
Zlé správanie žiakov v školách sa aj naďalej stupňuje. Prejavuje sa to nárastom narúšania školského poriadku v triede, od nevhodného správania žiakov cez prejavy neúcty voči učiteľom a školským zamestnancom až po zakázané používanie elektronických zariadení. Potrieb v oblasti správania je viac ako kedykoľvek predtým. Pre učiteľov je to šok a zažívajú omnoho viac stresov.
Preto aj druhé pokračovanie tejto knihy autorka venuje všetkým učiteľom na rôznych stupňoch vzdelávania. Verí, že kniha osloví aj ostatných učiteľov, inú odbornú pedagogickú obec, školských a pedagogických psychológov, špeciálnych pedagógov, vychovávateľov, asistentov učiteľa, riaditeľov a zriaďovateľov škôl a školských zariadení, rodičov a študentov pedagogických smerov.
„Táto kniha sa obsahovo celkom odlišuje od prvej časti Škola nie je výchovný tábor. Nezameriavam sa na definovanie konkrétnych diagnóz a porúch, neselektujem príbehy podľa jednotlivých podobností. Idem ešte viac do hĺbky a zamýšľam sa hlavne nad prostredím, z ktorého dieťa pochádza,“ tvrdí autorka Mária Belešová.
Dôležitá rodina…i učitelia
Učiteľom venuje autorka samostatnú kapitolu, pretože si myslí, že práve oni zohrávajú dôležitú (ak nie kľúčovú) úlohu pri formovaní dieťaťa (žiaka). „Žiaľ, ich snaha nie je docenená. Veľké negatívum vnímam aj v nízkej informovanosti učiteľov o možnostiach prevencie negatívneho (rizikového, nevhodného, nebezpečného) správania žiakov a o možnostiach obrany pred nimi,“ vysvetľuje M.Belešová.
Učitelia sa podľa nej necítia dostatočne informovaní, ako postupovať v prípade týchto prejavov zo strany žiakov či rodičov a ako tomu predchádzať. Preto sa zameriava nielen na definovanie sociálnych zručností učiteľa, ale aj na jeho status z pozície chránenej osoby
Problematické správanie mladej generácie sa začína chápať ako fenomén, ktorý svojou narastajúcou intenzitou negatívne ovplyvňuje spoločenský život, a stáva sa tak jedným z kľúčových objektov pozornosti verejnosti.
Predovšetkým učitelia a vychovávatelia, ktorí sú každodenne nútení riešiť nejaký konflikt, odstraňovať alebo čo najviac eliminovať prejavy nevhodného správania. Sami však v mnohých prípadoch konštatujú, že výsledky ich práce nezodpovedajú vynaloženému úsiliu.
Foto: SkveléKnihy.sk
