Anjel pre Emily
Angel for Emily
Ikar 1999
Emily, knihovníčka z malého mesta, ktorá miluje svoju prácu, ale inak žije všedným, nie veľmi pestrým životom, zrazí cestou z oslavy neznámeho muža. Na jej veľké prekvapenie jej neznámy vysvetlí, že je jej anjel strážny a prišiel ju zachrániť pred smrteľným nebezpečenstvom. Od tejto chvíle sa Emily ani na zlomok sekundy nenudí. Keďže anjel dostal telo hľadaného zločinca, majú v pätách políciu, FBI, záhadných atentátnikov aj Emilinho žiarlivého snúbenca Donalda. Anjel síce disponuje zázračnými schopnosťami, no v bežných ľudských situáciách je milo bezradný. Emily nemá to srdce, aby ho od seba odhodila…
Spracovala LENKA
Ukážka z knihy:
„Toto telo sa cíti hrozne," ozval sa, keď si konečne sadol.
„Áno, ak vás zrazí auto, je to skutočne hrozné," odvetila zvýšeným hlasom. Jej strach sa znásoboval každou sekundou.
„Vy sa ma bojíte," povedal muž neveriacky. Vyznelo to skoro tak, akoby od nej očakával, že ho pozná.
„Ja… Ja sa vlastne nebojím…" začala, mysliac pritom na to, že by ho mala upokojiť.
„Ale áno. Cítim to. Vyžaruje z vás strach. Emily, ako môžete…"
„Odkiaľ poznáte moje meno?" takmer kričala.
Muž si šúchal hlavu, akoby ho poriadne bolela. „Vždy som vedel vaše meno. Ste jednou z mojich."
Tak dosť! pomyslela si, prudko sa mu vytrhla zo zovretia a rozbehla sa hore svahom k autu.
No nedostala sa príliš ďaleko. O chvíľu ju dobehol, chytil okolo pása a strhol do náručia, aby ju mal bližšie. „Pst," prikázal jej. „Upokojte sa. Nesmiete sa ma báť, Emily. Poznáme sa už dlho."
Bolo to čudné, lebo jeho dotyk ju začal upokojovať, no zároveň ju jeho slová rozrušili.
„Kto ste?" opýtala sa s ústami opretými o jeho plece.
„Michael," odvetil, akoby to mala vedieť aj sama.
„Nepoznám nijakého Michaela." Prečo nebojujem, aby som sa dostala preč? čudovala sa v duchu. Koho som to vlastne zrazila?
„Poznáte ma," odvetil mäkko s rukou zapletenou do jej vlasov. Vyčesala si ich hore kvôli dnešnému odovzdávaniu ceny, ale účes sa jej uvoľnil a teraz jej vlasy padali vo vlnách na plecia. „Som váš anjel strážca a sme spolu už tisícky rokov."
Na okamih mu Emily zmeravela v náručí a nebola schopná pohybu. Keď jej jeho slová začali prenikať do mozgu, v jej vnútri zabublal smiech. A práve smiech tak veľmi potrebovala po tomto strašnom dni. Udalosť, ktorá mala byť pre ňu veľkou poctou, sa zmenila na poníženie, lebo Donald neprišiel, a celé to fiasko sa skončilo zrazením tohto muža. Muža, ktorý teraz tvrdí, že je jej anjel strážca.
„Takže anjel?" zopakovala, odťahujúc sa od neho. „A kde máte krídla?" Nevedela, či sa má smiať, alebo od neho utiecť.
„Anjeli v skutočnosti nemajú krídla. To ste si len vy, smrteľníci, vymysleli. Niekedy sa s nimi objavujeme, aby ste nás spoznali, ale nikdy ich nemáme, keď sme v smrteľných telách."
„Aha, rozumiem," povedala so smiechom a odstúpila od toho pomätenca. „No, pozrite sa, vidím, že nie ste zranený, takže predpokladám, že môžete odtiaľto odletieť. Teda, ak sa rozhodnete založiť si krídla." Vykročila hore svahom k autu, čo nebolo vôbec jednoduché, pretože mala na sebe dlhú večernú róbu a vysoké podpätky. „Dúfam, že tento, ehm, smrteľník teraz odíde," mrmlala si popod nos.
Dochytil ju na okraji cesty a ovinul jej ruku okolo pása.
Tak dosť, povedala si a zvrtla sa k nemu. „Pozrite sa, pane, ktokoľvek alebo čokoľvek ste, dajte ruky odo mňa preč." Potom prešla na vodičovu stranu auta a nasadla. Len čo sa usadila, zbadala ho stáť vo svetle reflektorov. Na niekoho, koho len pred chvíľou zrazila autom, sa pohyboval dosť rýchlo.
