Môže byť plagiátorstvo neúmyselné alebo náhodné? Lebo klasický plagiátor je proste človek, ktorý si privlastní dielo niekoho iného a na základe neho vytvorí akože „vlastné“. Už latinské slovo plagiare znamená kradnúť, najčastejšie umelecké, literárne alebo vedecké dielo. No možno ste nevedeli, že existuje aj tzv. neúmyselné plagiátorstvo. Volá sa to kryptomnézia.
Ide o zlyhanie pamäte, kedy si človek neuvedomuje, že si nejakú myšlienku, nápad, melódiu alebo iný mentálny obsah osvojil odniekiaľ inde a považuje ho za svoj vlastný, originálny výtvor.
Ako sa kryptomnézia prejavuje?
Ide o pripisovanie si autorstva cudzej myšlienky. Človek si myslí, že prišiel s niečím novým, no v skutočnosti si spomína na niečo, čo už predtým počul, čítal alebo videl, ale zabudol na zdroj.
Nastupuje pocit „už videného“ (déjà vu) s novým kontextom. Kryptomnézia sa totiž môže prejaviť aj takto, no ten daný pocit sa viaže na konkrétnu myšlienku alebo nápad, ktorý je prezentovaný ako nový.
V umeleckej tvorbe sa kryptomnézia môže prejaviť neúmyselným skopírovaním melódie, textu, motívu alebo iného prvku z cudzieho diela.
Kto bol „neúmyselným“ plagiátorom?
Napríklad hudobník „skladá“ melódiu, ktorá sa nápadne podobá na už existujúcu pieseň. Nemusí ísť o úmyselné kopírovanie, hudobník si mohol melódiu podvedome zapamätať a zabudnúť na jej pôvod.
Poznáte skladbu Georgea Harrisona „My Sweet Lord“.
Táto pieseň z roku 1970 sa nápadne podobá na pieseň „He’s So Fine“ od The Chiffons z roku 1963. Súd rozhodol, že Harrison neúmyselne skopíroval melódiu, čo sa dá považovať za prípad kryptomnézie v hudbe.
Alebo študent píše esej a použije formulácie z odbornej literatúry bez uvedenia zdroja. Nemusí ísť o úmyselné plagiátorstvo, študent si mohol text zapamätať a považovať ho za svoj vlastný.
Kryptomnézia v literatúre
No a často sa hovorí o plagiátorstve v rámci literatúry (či vedy).
V literatúre sa často objavujú podobné motívy, témy a zápletky. Je ťažké určiť, kedy ide o kryptomnéziu a kedy o bežnú inšpiráciu alebo využívanie archetypov.
Spisovateľ „vymyslí“ zápletku, ktorá sa podobá na dej už existujúcej knihy alebo filmu. Opäť platí, že nemusí ísť o úmyselné kopírovanie, spisovateľ si mohol dej podvedome zapamätať.
Dan Brown aj Agatha Christie?
Slávny Dan Brown a jeho Da Vinciho kód.
Niektorí kritici poukazovali na podobnosti medzi Brownovým románom „Da Vinciho kód“ a románom „The Holy Blood and the Holy Grail“ od Michaela Baigenta, Richarda Leigha a Henryho Lincolna.
Autori dokonca Browna zažalovali, ale neúspešne. Hoci nešlo o priame obvinenie z kryptomnézie, poukazuje to na problém podobnosti nápadov a ťažkosti pri určovaní, či ide o inšpiráciu, náhodu alebo neúmyselné kopírovanie.
Alebo taká Agatha Christie.
Kráľovná detektívok bola mimoriadne plodná autorka a v jej príbehoch sa objavujú určité opakujúce sa motívy, typy postáv a zvraty.
Hoci nešlo o priame obvinenia z kopírovania iných autorov, kritici poukazovali na podobnosti medzi niektorými jej dielami a dielami iných autorov detektívok, ako napríklad Dorothy L. Sayersová.
Je možné, že v niektorých prípadoch mohlo ísť o neúmyselné opakovanie nápadov, s ktorými sa Christie stretla pri čítaní iných autorov, no bola to taká geniálna autorka, že s takmer istotou nepotrebovala kopírovať, či preberať nápady iných.
Nechali sa inšpirovať?
Ďalší príklad – kniha Šarlátové písmeno od Nathaniela Hawthorna a The Minister’s Wooing od Harriet Beecher Stoweovej.
Obe knihy vznikli v 19. storočí a zaoberajú sa témou hriechu, viny a spoločenského odsúdenia v puritánskej Amerike. Niektorí literárni vedci poukazujú na podobnosti v postavách, motívoch a zápletkách. Hoci nešlo o formálne obvinenie z plagiátorstva, diskusia o týchto podobnostiach vyvoláva otázky o vplyve a možnej kryptomnézii. Je možné, že Stoweová bola podvedome ovplyvnená Hawthornovým dielom.
V roku 1892, keď mala Helen Kellerová 11 rokov, napísala poviedku „The Frost Fairies“. Neskôr sa zistilo, že sa nápadne podobá na poviedku „The Frost Fairies“ od Margaret Canbyovej, ktorú Kellerová počula čítať niekoľko rokov predtým.
Kellerová si na to nepamätala a bola z obvinenia z plagiátorstva zdrvená. Tento prípad sa často uvádza ako klasický príklad kryptomnézie.
Prečo vzniká kryptomnézia?
Kryptomnézia súvisí s fungovaním ľudskej pamäte. Pamäť nie je dokonalá a informácie sa v nej ukladajú a vybavujú v rôznych kontextoch. Pri kryptomnézii dochádza k oddeleniu obsahu spomienky od jej kontextu. Človek si pamätá samotnú myšlienku, ale zabudne na to, kde ju počul alebo videl.
Možno tiež píšete alebo vás len zaujíma, ako sa vyhnúť kryptomnézii.
Odborníci odporúčajú dôkladné zaznamenávanie zdrojov, z ktorých čerpáme.
Tiež overovanie originality, čiže pri tvorbe vlastných diel je dobré si overiť, či podobné dielo už neexistuje.
Tiež nastupuje sebareflexia, byť si vedomý toho, že pamäť je omylná a že sa nám môže stať, že si neúmyselne osvojíme cudziu myšlienku.
Kryptomnézia je zaujímavý fenomén, ktorý poukazuje na komplexnosť fungovania ľudskej pamäte. Dôležité je si uvedomiť, že nejde o úmyselné konanie, ale o zlyhanie pamäte.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Freepik.com, Vecteezy.com
