Poľská reportérka Aleksandra Wojtaszek pozná Chorvátsko dovolenkové, aj neturistické. Stretla sa s ľuďmi, ktorí prežili vojnu, aj s obeťami premeny spoločnosti. Pozná Chorvátsko, ako ho poznáme väčšina – slnečné, dovolenkové s peknými plážami, malebnými mestečkami a dobrým jedlom. Ale pozná aj odvrátenú stranu turizmu, či vzťah medzi politikou a športom, rôzne domáce aspekty, do ktorých my nevidíme.
Práve to všetko dala do svojej knihy Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna. Odkrýva nám chorvátsku históriu, ukazuje zabudnuté kúty krajiny a a približuje chorvátsku náturu v jej najpestrejších odtieňoch.
Jedným z prvkov jadranskej kultúry, ktorý budú mladšie generácie poznať už len z kníh, filmov a historiek veteránov zocelených v bojoch, je takzvané galebarenje. Galeb, čo si netreba mýliť s golubom, čiže holubom, je po chorvátsky čajka. Takto sa obvykle označovali Dalmatínci, ktorí dávno pred vynájdením kurzov zvádzania spojených s neurolingvistickým programovaním využívali rozmanité techniky, aby v letnej sezóne nadviazali blízke vzťahy s čo najväčším počtom zahraničných turistiek…
Chorvátska Fjaka
Väčšina ľudí siaha po Fjake najmä teraz počas dovolenkovej sezóny a vtedy, keď sa chystajú do Chorvátska. Aleksandrina reportáž vás však vezme aj mimo dovolenkovej sezóny a lepšie spoznáte Chorvátsko a „naše slovenské more“.
Keď sa to v uliciach nehemží turistami a poloprázdne sú aj reštaurácie či kaviarničky.
Keď sú okenice domov zatvorené a slnko ustúpi chladnejším dňom. Približuje miestnu mentalitu, charaktery a životné postoje ľudí, nechá nás nahliadnuť do histórie naozaj pútavým a zaujímavým spôsobom.
Jej kniha je členitá, pestrá a rôznorodá ako chorvátske pobrežie. Venuje sa aj futbalu, vojnovým veteránom, či bývalým šičkám zo sprivatizovaných fabrík. O turizme hovorí nielen ako o záchrane a nevyhnutnej obžive mnohých Chorvátov, ale aj o jeho odvrátenej strane.
Zatvorené, slečinka,“ vraví mi jeden z nich, asi tak štyridsiatnik. „Sezóna sa skončila.“
„Nemôžem dostať ani kávu? Vodu?“ odhodlám sa na zúfalý pokus. „Tak čo tu vlastne robíte?“
„Pár vecí treba zabezpečiť, čo-to opraviť. Musí to byť hotové pred ďalšou sezónou. Teraz už nemá zmysel otvárať, leto je za nami.“
Pozerám sa mu do očí a rozmýšľam, či si zo mňa neuťahuje. Je tridsaťpäť stupňov v tieni, more je teplé ako polievka.
„Leto je za nami,“ opakuje chlácholivo. „Vo vzduchu cítiť jeseň.“
Ďalšiu noc prvý raz spŕchne chladný dážď.
Trefné, zasvätené a zábavné
Mimochodom, Fjaka je slovo v dialekte a pochádza z Dalmácie. Označuje stav, keď sa nám nechce nič robiť, len sa vyvaľovať a počúvať hoci šum mora. Ako tvrdí Aleksandra, môže mať viacero významov – pozitívny, keď myslíme splynutie s prírodou a svetom, keď sa dokážeme ponoriť do skutočného života. Ale tiež to môže v negatívnom zmysle slova znamenať úpadok, ktorý Chorvátom prináša turizmus.
Alexandra má chytľavý a pútavý štýl písania, čiže rýchlo si vás získa a už sa plavíte. Trefné postrehy, zasvätené pohľady a sem-tam trošku humoru robí z tejto knižky ideálne (nielen) letné čítanie. Je prekvapujúce ako vie Poľka vystihnúť Chorvátsko, jeho autenticitu a rôznorodosť. Vezmite si ju na pláž alebo keď si len tak vylihujete pod chorvátskymi borovicami. Ale pokojne ju otvorte na jeseň, či počas zimy a zaručene vás chytí. Takpovediac vás sfjakuje😊
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk, www.cela-europe.com, FB/Absynt
