Téme fašizmu je v poslednom období na Slovensku (žiaľ) veľmi aktuálna, diskutovaná a rozoberaná. Polarizuje spoločnosť čoraz viac – deportácie Židov, holokaust, Tiso… Je však dobré, že vychádzajú podobné knihy od odborníkov, ktorí sa len netvária, že vedia. Hruboň so svojím tímom podávajú širší prehľad o vzťahu Slovenského štátu a fašizmu v kontexte celej Európy.
Fašisti často zdôrazňujú problémy, ktoré trápia každého z nás: korupciu, nepotizmus, klientelizmus, nefunkčný „unesený“ štát či do očí bijúce sociálne nespravodlivosti. Fašisti hovoria ľudským jazykom, politicky nekorektne a nediplomaticky, čo im doluje plusové body u voličov, ktorí nedokážu (alebo nechcú?) pochopiť, že medzi zodpovednosťou za riadenie štátu a manéžou kritizovania všetkého a všetkých je hlboká priepasť… (Fašisti) problémy dokážu nanajvýš (zvulgarizovane) pomenovať, no nedokážu ich riešiť.
Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha Fašizmus náš slovenský usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom.
Fašizmus náš slovenský
Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.
„Autorský kolektív svojou prácou a závermi ďaleko prekračuje slovenské hranice, lebo tunajšie prejavy, formy a výsledky fašizmu zaraďuje do celoeurópskeho kontextu, porovnáva slovenský variant fašizmu s jeho podobami v niektorých iných krajinách. Myslím, že takáto širšia rekonštrukcia fašistického hnutia je v našej domácej odbornej historickej literatúre ešte stále pomerne málo používanou metódou…“
– Ivan Kamenec, Historický ústav SAV
Anton Hruboň
Anton Hruboň je slovenský historik, pôsobí na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Odborne i publikačne sa venuje dejinám Slovenska a strednej Európy v 20. storočí s užším zameraním na obdobie Slovenského štátu (1939-1945), európsky fašizmus, politický nacionalizmus, radikalizmus a národnostné konflikty s presahmi do súčasnosti. Je autorom početných knižných prác, z ktorých doposiaľ najväčší ohlas vyvolala biografia ministra vnútra Slovenského štátu a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexander Mach: Radikál z povolania (2018).
Publikoval približne 70 vedeckých štúdií, desiatky článkov a 11 knižných publikácií vydaných na Slovensku a v zahraničí, výsledky svojich výskumov prezentoval na množstve konferencií a odborných podujatí. Jeho práce sú citované doma i v zahraničí. Absolvoval vedecké pobyty na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, Slovenskom historickom ústave v Ríme, viacerých vedeckovýskumných a historicko-vedných inštitúciách v Mníchove, Viedni a Paríži, prednášal na univerzitách a akademických inštitúciách v Prahe, Ostrave, Ústí nad Labem, Koperi, Novom Sade a Bologni. Je držiteľom ceny rektorky UMB za publikačnú, vedecko-výskumnú a vedecko–organizátorskú činnosť.
