Povedzme si to na rovinu – ktorá žena by sa chcela vydať za kata, ktorý stína hlavy a jeho prácou je odpraviť na druhý svet mužov, či ženy, vinných alebo nevinných? Chudobná sirota Kristína však nemá na výber.
Reč je o novinke slovenskej autorky Zuzany Nomilnerovej Katovo objatie, ktoré nás vezme do Uhorska v roku 1770, presnejšie do Banskej Bystrice.
Katovo objatie
Píše sa rok 1770, ocitáme sa v Uhorsku, presnejšie v meste Banská Bystrica. V osvietenom osemnástom storočí za vlády Márie Terézie.
Povinnosť a vzdialená rodina prinútili sirotu Kristínu Srnkovú, aby súhlasila s vydajom. Ale pristúpila by na to, keby vedela, kto je jej budúci manžel? Svoje áno však vziať späť už nemôže a možno ani nechce. Veď jej nastávajúci je driečny a navyše aj finančne zabezpečený mladý muž. Má však trochu nezvyčajné remeslo – Ondrej Frey je kat.
A svoju krásnu ženu vyhral v kartách. Odhodlal by sa k takému vážnemu kroku, keby tušil, že jeho nastávajúca o ňom nič nevie? No karty sú už rozdané a najdôležitejšia hra jeho života sa začala.
Smrť bola Ondrejova priateľka, milenka, družka, manželka…láska. Krv jeho poživeň, bez ktorej nebol schopný vydržať ani jeden jediný deň – bol na nej závislý ako dieťa na materskom mlieku. Mučiareň bola jeho najobľúbenejším miestom – čas mimo nej bol časom strateným. Popravovať bolo jeho vášňou – nemohol bez toho žiť. I cintorín miloval – častejšie ako v posteli si ustielal na hroboch… Tak ho aspoň videli mnohí ľudia, šepkali si o ňom, šírili reči a s nimi sa rozosieval aj strach. No niekedy to, čo sa na prvý pohľad zdalo nad slnko jasné…
Príbeh kata a mladej siroty
Ako píše v úvode autorka Zuzka Nomilnerová, „venujem môjmu už roky zosnulému prastarému otcovi Ondrejovi Adamcovi, ktorý mi za mojich mladých liet rozprával príbehy o katovi, čo chodil na koni k nám do Brezna až z Banskej Bystrice, i ukazoval miesta, kde sa v minulosti popravovalo – vŕšok a jeho okolie nad dnešným Lidlom –, Viselnice sa to tam nazývalo a dodnes aj nazýva. Och, ako rada by som znova počúvala tie jeho krvavé a trocha strašidelné historky…“
Tak vznikol dojímavý román Katovo objatie o každodennom živote kata, prostredníctvom ktorého sa dozvieme nielen, čo musí kat vedieť, čo patrí k jeho povinnostiam, ale aj podrobnosti o tom, aké druhy mučenia v tých časoch existovali. Určite zaujme aj historické pozadie, život na Slovensku za vlády Márie Terézie koncom 18.storočia. A romantický vzťah medzi Kristínou a Ondrejom je plný vášnivých vzplanutí, ale na svojej ceste za šťastím sa obaja musia popasovať s mnohými peripetiami…
Príbeh je síce fikcia, no Banská Bystrica svojho kata v minulosti mala a v stredoslovenskej banskej oblasti naozaj vykonával toto povolanie. „Spolu s rodinou býval za hradbami mesta, kde dodnes stojí na rohu Katovnej ulice a Strieborného námestia prestavaný dom s prívlastkom Katov. V tej dobe, keď sa príbeh odohráva, sa popravy konali na priestranstve nad dnešným obchodným centrom Európa,“ približuje Zuzana Nomilnerová.
„Bolo mi cťou, kat Ondrej Frey. Cťou nahliadnuť do tvojho niekdajšieho života a ukázať druhým, že človek označovaný za zlého nemusí byť vždy zlý…“ zašepkám roztraseným hlasom, potláčajúc slzy smútku, a chvejúcu sa ruku vystriem pred seba v očakávaní, že mi ju chytí svojím pevným stiskom.
„Aj mne. To mi ver! Prinavrátila si mi život. A aký život! Mne, vyvrheľovi spoločnosti… No som iba duch, ktorý sa na krátku chvíľu navrátil medzi ľudí… Vďaka tebe…“ odpovie mi Ondrej a ja už viem, že sa jeho dotyku nedočkám, pretože sa ma ani dotknúť nemôže.
„Dúfam ale, že sa na mňa nehneváš. Predsa len, zobudila som ťa z večného spánku…“ nadhodím ospravedlňujúco.
„A je sa na čo hnevať?“ odpovie mi otázkou.
Jeho postava v plášti pomaly a isto mizne, bledne mi pred očami, no ešte ho nehodlám pustiť. Ešte nie! Toto ešte nemôže byť koniec! zvolá môj vnútorný hlas.
„Ale… Kedy sa ku mne vrátiš?“ zaznie moja otázka.
„Je to iba na tebe. Iba na tebe…“ ozve sa jeho hlboký hlas, skôr ako v mojich predstavách nadobro zmizne a jeho duch sa prinavráti do neoznačeného hrobu na okraji cintorína.
Foto: SkveléKnihy.sk
