K maľbe či kresbe mal blízko už v detstve a jeho diela potešia nielen oči, ale aj dušu. Keď sa zadívate na jeho obrazy, či už portréty ľudí alebo vyobrazenia zvierat, máte pocit, akoby boli živé a skutočne sa na vás pozerali.
Viktor Vdoviak sa narodil v Myjave. Už v materskej škôlke si jeho talent všimla učiteľka a keď prišli robiť nábor z umeleckej školy, zaujali ich jeho kresby zvierat. Rodičia ho zapísali na základnú umeleckú školu a odvtedy sa venuje maľbe aj kresbe. Neskôr študoval na strednej škole umeleckých remesiel v Pezinku odbor keramika. V súčasnosti škola už neexistuje. Študijný odbor bol zameraný najmä na výrobu keramiky pomocou kruhu, maľovaniu sa venoval iba okrajovo.
Talent, gény, ale aj každodenná tvorba
Kresleniu sa venoval aj Viktorov otec, má po ňom odložené obrázky, no neskôr sa tejto záľube prestal venovať. „Dá sa povedať, že umelecké gény čiastočne zdedil po otcovi, ale tie gény sú len základom, umeniu sa treba venovať každý deň aspoň hodinu, inak talent jednoducho zakrpatie,“ popisuje Katarína Šuchová pre časopis Krásy Slovenska, najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis u nás.
Umelec z Myjavy spomína, že škola mu dala základ, no pri svojej tvorbe čerpal aj z iných dostupných zdrojov, akými boli rôzne časopisy, knihy alebo aj diela kamarátov. Z každého sa priučil niečo nové, čo neskôr používal vo svojej umeleckej tvorbe. Učí sa z chýb iných a za svoj talent je vďačný.
Čo maľuje najradšej
Najviac ho inšpiruje príroda, ale tiež srdcu blízke kopaničiarky, tradičné ľudové kroje z Myjavy a jej okolia. Folklór a bežný život idú ruka v ruke. Mesto Myjava je úzko prepojené s folklórom. Každoročne sa tu s výnimkou obdobia súčasnej pandémie koná folklórny festival. O spätosti s folklórom vypovedá aj súbor Kopaničiar a to, že takmer v každej rodine niekto tancuje.
Kroje sú Vdoviakovou srdcovou záležitosťou, sú nielen vzácne, ale ľudia k nim majú úzky vzťah. Starší ľudia túto tradíciu odievania zachovali až do súčasnosti. Dodnes chodia odetí v krojoch. Spomína si, že ako dieťa si všímal ľudí v krojoch, keď išli z kostola, a už vtedy ho uchvátili jednotlivé detaily, čipky či gombíky.
„Bolo to také nádherné, že to ovplyvnilo neskôr aj moju tvorbu,“ hovorí umelec z Myjavy. Kroj je jednoduchý, väčšinou modro-biely alebo zeleno-biely. Učarovala mu jeho jednoduchosť. „V jednoduchosti je krása a dobre sa mi to maľuje. Je to skrátka úžasné. A moji predkovia aj moja babka chodili v takomto kroji,“ spomína Viktor Vdoviak.
Keď bol študentom, boli jeho inšpiráciou najmä Peter Paul Rubens, Rembrandt, ale aj impresionisti, z nich najmä Vincent van Gogh.
Ako sa rodia obrazy?
Viktor Vdoviak najradšej maľuje olejovými farbami na plátno, pretože majú vynikajúce vlastnosti. Ide o zložitú techniku, ale tieto farby umocňujú výraz obrazu. Olejové farby kombinuje s akrylovými, ktorými vytvorí základ obrazu a naň potom použije olejovú farbu. Okrem toho kreslí aj ceruzkou a uhlíkom.
Obrazy tvorí vo svojom ateliéri, do prírody maľovať nechodieva. Podklady na tvorbu si odfotí a potom podľa fotografií tvorí diela vo svojom ateliéri. Na obrazoch Viktora Vdoviaka vidíme aj zvieratá. Najviac ho oslovili dravce a motýle, ktoré mu pripomínajú slobodu a ľahkosť života. Motýle i krásu leta, hoci každé ročné obdobie má čosi do seba. Zaujali ho tiež mačky, ktoré v sebe skrývajú akési tajomno.
Obrazy na výstavách
Svoju tvorbu prezentoval na dvadsiatich troch spoločných výstavách a dvoch samostatných v Myjave a Brezovej pod Bradlom. Pod hlavičkou združenia Myjavskí kamasi vystavujú obrazy každé dva roky.
V jeho nemalej zbierke obrazov figurujú aj tie, ktoré by nikdy nepredal. Sú to jeho srdcovky a súvisia buď s konkrétnou osobou zvečnenou na ňom, alebo nejakou konkrétnou situáciou. Priznáva však, že s každým obrazom sa nerád lúči, pretože do každého jedného z nich nedáva len svoj čas, ale aj svoju dušu…
Celý článok o umelcovi z Myjavy si môžete prečítať v časopise Krásy Slovenska, číslo 3-4/2022.
Autorka: Katarína Šuchová
Foto: Marián Cintula
