Mariana Čengel Solčanská miluje históriu, aj preto sa už roky venuje mužským historickým postavám, aby priniesla iný pohľad na ich život a tvorbu. Aby ich trošku zbavila mýtov a neprávd, ktoré sa na nich usadili.
Práve vyšla štvrtá kniha v jej pomyselnej sérii. V prvej knihe Generál prerozprávala úchvatný príbeh Milana Rastislava Štefánika cez postavu Edvarda Beneša. Nasledoval šokojúco brutálny príbeh zločinca Juraja Jánošíka, ktorého zbavila pátosu. V príbehu Proces s mŕtvym vykreslila cez príbeh archeologičky Cyrily Gregus a jej rodiny prezidenta slovenského štátu a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa.
Teraz prerozprávala príbeh mýtického vzťahu Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej v knihe Milenec Adely Ostrolúckej.
Jeho fyzická blízkosť ju trýznila a blažila zároveň. Tabaková vôňa, ktorá ho obklopovala, jej pripadala ako mužná aura. Vlastné rebrá ju mučili, stískali jej srdce. Dlaň mala položenú tesne vedľa jeho ruky. Keď prestúpil z nohy na nohu, dotýkala sa lícom jeho kabátca. Zdalo sa, že obaja tieto chvíle naťahujú až na samú hranicu mysliteľnosti.
Milenec Adely Ostrolúckej
Adela je jediná dcéra pána Ostrej Lúky a prirodzene, že najmä matka ju tlačí do vydaja. Práve jej „podsunuli“ pána Benickeho, ktorý by ju mohol spraviť ženou a dal by jej životu zmysel ako tvrdila matka. No Adela ho okamžite odmietla.
Vzápätí spoznáva na návšteve u svojho strýka v Zemianskom Podhradí neobyčajného muža. Nesmierne príťažlivý básnik a filozof Ludevít sa búri voči vrchnosti, a preto ho považujú za vyvrheľa.
„Niečo som vám priniesol.“ Štúr vytiahol tenkú vec zabalenú v hnedom papieri. „Iba týždeň, čo prišla z tlačiarne.“
Počkal, kým roztrhla papier a prečítala názov. Bola to tenká brožovaná knižka Nárečja Slovenskuo alebo Potreba písaňja v tomto nárečí. Autor Ludevít Štúr.
Preskočí medzi nimi iskra, hoci od začiatku vášnivo diskutujú, škriepia sa, podpichujú a akoby navonok dávali najavo nezáujem a odstup. No Adela sa aj proti zdravému rozumu vášnivo zamiluje a musí vymyslieť, ako by hrdého a sarkastického muža dostala do svojej blízkosti. Nazdáva sa, že ak bude prinútený tráviť s ňou čas, začne jej lásku opätovať.
„V našich novinách,“ prehovoril po chvíľke ticho a prekvapivo mierne Ludevít, „myslím v Slovenských národných novinách, ktoré s priateľmi vydávame, píšeme aj o ženách.“
Farár Hlaváč zaujato zodvihol hlavu. „Píšeme,“ pokračoval Ludevít, „že by nemali byť iba manželkami a matkami. Mali by písať a tvoriť, čítať noviny a písať do nich.“ Farárovi Hlaváčovi sa od sklamania zachvel podbradok. „Aleba.“
Vo chvíli, keď sa zdá, že sa Adelinmu zámeru začína dariť, všetko sa mení. Najskôr Štúra prekvapivo zvolia za poslanca snemu a vyšlú ho na uhorský snem, ktorý otváral sám panovník Ferdinand V. Následne vypukne revolúcia a búrliváka Ludevíta strhne vír, ktorý navždy zmení Európu.
Demýtizovanie našich dejín…
Solčanská skvele vykreslila samotné postavy – Štúra ako vysokého fešáka, ktorý dbal na svoj imidž, dobre sa obliekal, bol mimoriadne vzdelaný, scestovaný a jazykovo vybavený. Ostrolúcka pochádza z malej dedinky pri Zvolene, bola len jednou z mnohých zemianskych dcér, bez rovesníčok, len s jedným bratom. Doba ju zošnurovala, hoci bola evidentne vzdelaná. No bola osamelá, odtrhnutá od života…
Autorka ich vzťah ukazuje inak, ako sme sa to kedysi dočítali v knihe Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej, ktorý vlastne glorifikoval nenaplnenú lásku Štúra k Ostrolúckej. Solčanská to otáča a robí zo Štúra nenaplnenú lásku Adely Ostrolúckej.
Príbeh sa začína v júli roku 1843, kedy prišli Štúr, Hodža a Hurban na faru k Jánovi Hollému, aby ho požiadali o podporu. Chceli spojiť evanjelický a katolícky prúd Slovákov, a to cez spoločný jazyk, Slovenčinu.
„Absurdum. Nemožné!“ potriasol Hollý svojou riedkou bielou korunou. „Skrze odlišnú dogmu viery nemožné!“
„Skrze jazyk, v ktorom sme boli vychovaní! Národ bez jazyka nevznikne, pane.“
Hollý sa odmlčal, čím vlastne priznal, že o tom premýšľa. Štúr pochopil, že kňaza zaujal. „Napadlo mi,“ pokračoval, „je to zatiaľ iba myšlienka, ale… Keby evanjelici prestali používať biblickú češtinu a katolíci, dôstojný pán, vy sám keby ste šli príkladom, keby ste prestali…“
Solčanská sa opäť nezaprela, demýtizuje naše dejiny, v tomto prípade najmä pár dňovú revolučnú vzburu dobrovoľníkov v septembri 1848. Išlo vlastne o prvé slovenské povstanie, no trvalo týždeň a skončilo sa neslávne. Napriek tomu ide o dôležitú súčasť našich dejín – veď sme nemali ešte ani svoj jazyk a predsa Štúr, Hurban, Hodža nadchli tisíce ľudí pre ich sen.
Skvelý dobový portrét
Milenec Adely Ostrolúckej je pútavý príbeh, z ktorého cítiť polovicu 19.storočia, s vtedajšími zvykmi a pravidlami, cítiť tam vône a chute, dobovú atmosféru, človečinu. Napokon, viete si predstaviť ako si Adela odskočí do kríkov, aby si uľavila?
Práve v tom je Solčanská silná vo svojich knihách. Akoby sa tam prechádzala s postavami, videla ich, cítila a dostávala svoje dojmy do slov a viet.
Mariana Čengel Solčanská je nielen autorkou úspešných románov, ale aj režisérkou filmov, v ktorých ju tiež zaujímajú historické skutočnosti. Či už je to história nedávna ako vo filmoch Únos a Sviňa, alebo tá dávnejšia (Slúžka, Legenda o lietajúcom Cypriánovi). Je zároveň režisérkou nádherných rozprávok (Tri zlaté dukáty, Zakliata Jaskyňa, Láska na vlásku).
POZOR! Ak si kúpite túto knihu (online v eshope alebo v kamenných kníhkupectvách), môžete sa zapojiť do súťaže o 10.000 € v hotovosti ako hlavnú cenu. Navyše každý deň jeden zo súťažiacich vyhráva hodnotnú encyklopédiu podľa vlastného výberu.
Zoznam všetkých kníh, s ktorými sa môžete zapojiť do súťaže a bližšie informácie nájdete na stránke Knižné a veselé.
Milan Buno, literárny publicista
Foto: SkveléKnihy.sk
