Na smrť nemyslíme. Myslíme si, že ešte máme dosť času, že nás to ešte nečaká, že môžeme byť pokojní… No zrazu sa čosi stane a sme zaskočení. Presne ako Wallace v príbehu, ktorý je veselou, desivou, ale pritom láskavou spoveďou o živote strávenom v kancelárii a o smrti strávenej budovaním domova, priateľstva a lásky.
Novinka Pod šepkajúcimi dverami.
Wallace to skúsil znovu. „Povedali mi, že som zomrel na infarkt. Rád by som podal oficiálnu sťažnosť, keďže…“
„Smrť znáša celkom dobre,“ poznamenal Hugo, premeriavajúc si Wallacea od hlavy po päty. „Zvyčajne jačia a vykrikujú, niektorí sa vyhrážajú. Vyhrážky mám najradšej.“
„Ach, má svoje muchy,“ zhodnotila Mei. „No celkovo to nie je až také hrozné. Hádaj, kde som ho našla?“
Pod šepkajúcimi dverami
Vitajte v Cháronovom prievoze! Čaj je tu horúci, koláčiky čerstvé a mŕtvi práve prichádzajú. Keď si zberačka smrtka Mei príde vyzdvihnúť Wallacea z jeho vlastného pohrebu, začína mať podozrenie, že by mohol byť mŕtvy.
Žena sa usmiala. „Si mŕtvy.“
Vybuchol do smiechu. Áno, v rakve síce ležalo jeho telo, no to ešte nič neznamenalo. Musel nastať nejaký omyl. Keď si uvedomil, že žena sa k nemu nepripojila, prestal sa smiať. „Čo?“ opýtal sa bez emócií.
„Mŕtvy, Wallace. Si mŕtvy.“ Zvraštila tvár. „Vydrž chvíľu. Snažím sa rozpamätať na príčinu smrti. Len začínam a som trochu nervózna.“ Tvár sa jej rozžiarila. „Ach, áno. Už si spomínam! Infarkt.“
Namiesto toho, aby ho zaviedla priamo do záhrobia, vezme ho do malého mestečka.
Na jeho okraji, kúsok od cesty je medzi horami učupená čajovňa, ktorú vlastní Hugo. Ten Wallaceovi sľúbi, že mu pomôže prejsť na druhú stranu. Wallace len ťažko prijíma fakt, že je definitívne mŕtvy. Ani po smrti nie je pripravený opustiť život, ktorý však dovtedy ledva žil.
Napokon sa v čajovni objaví Manažér, mocná bytosť, ktorá dá Wallacovi týždeň na to, aby prekonal samého seba. Za sedem dní má úplne nanovo prežiť celý svoj život.
O smrti s úsmevom a nadhľadom
Pod šepkajúcimi dverami je pohodový príbeh, v ktorom autor T.J.Klune píše o smrti s ľahkosťou a nadhľadom. Ako sám autor píše, „tento príbeh hovorí o živote a láske, no taktiež o strate a smútku. Spomínajú sa v ňom rôzne formy smrti – pokojná smrť, nečakaná smrť a samovražda. Prosím, čítajte ho pozorne.“
Vtipný, láskavý a dojímavý príbeh, ktorému nechýbajú prekvapenia a zvraty. Sympatické postavy vás vlezú pod kožu, baví vás zápletka a na pozadí toho všetkého vás to možno inšpiruje k zamysleniu. Miestami sa vám tisne do oka slza, v iných pasážach sa uškŕňate.
„Pod šepkajúcimi dverami je pre mňa veľmi osobný príbeh, a preto sa mi písal nezvyčajne ťažko,“ priznáva T.J.Klune. „Dokončiť ho ma stálo veľa námahy, pretože som sa pritom musel popasovať s vlastným žiaľom zo straty niekoho, koho som veľmi ľúbil viac ako kohokoľvek predtým – teda aspoň mimo terapie. Smútok so sebou prináša duševnú očistu, hoci to zvyčajne nevnímame. Nebudem tvrdiť, že písanie tejto knihy mi pomohlo pri zotavovaní sa, pretože by som klamal. Namiesto toho poviem, že som vďaka jej písaniu pocítil viac nádeje i napriek tomu, že bola horkosladká. Ak žijete dosť dlho na to, aby ste sa naučili niekoho milovať, skôr či neskôr okúsite žiaľ. Tak to na svete funguje.“
