Klimatické zmeny sa dejú, no neznamenajú koniec sveta. Nepatria dokonca ani k najvážnejším ekologickým problémom dneška. Keď sa v roku 2019 šírilo presvedčenie, že „miliardy ľudí zomrú“, čo prispelo k narastajúcej úzkosti naprieč všetkými generáciami, Shellenberger prehovoril. Ako celoživotný ekologický aktivista a popredný odborník na energetiku sa rozhodol, že je načase oddeliť vedu od fikcie.
Apokalypsa nehrozí
V knihe Apokalypsa nehrozí sa do hĺbky zaoberá environmentálnymi problémami, nepravdivými vyhláseniami vedcov a jednostrannými záujmami environmentálnych organizácií. Jeho vyjadrenia sú podložené príkladmi, presvedčivými argumentmi a faktami.
Alarmizmus podľa neho bráni vecnej analýze a v dôsledku toho aj efektívnemu riešeniu problémov. Ako zasvätený environmentalista má jasný názor na mierové využívanie jadrovej energie: bez CO2, s vysokou hustotou energie a mierou bezpečnosti. Práve preto sa zmenil z predchádzajúceho oponenta na jej obhajcu. Sám seba charakterizuje ako racionálneho environmentalistu, ktorého apokalyptický fanatizmus ekologických aktivistov inšpiroval, aby skúmal konkrétne dôsledky a motiváciu ich kampaní a hľadal vhodné alternatívy.
„V rukách držíte dôležitú knihu. Jej autorovi sa živým jazykom podarilo ochrániť vedu a zdravý rozum pred záplavou nepochopenia a propagandy. Prináša optimistický záver: I keď sa bojíme o budúcnosť našej planéty, nesmieme strácať nádej,“ napísal Richard Rhodes, držiteľ Pulitzerovej ceny za knihu Výroba atómovej bomby.
Environmentálny humanizmus
„Som presvedčený, že environmentálny humanizmus napokon zvíťazí nad apokalyptickým environmentalizmom, lebo väčšina ľudí chápe, že blahobyt a ochrana prírody sa nijako nevylučujú,“ píše M.Shellenberger v knihe Apokalypsa nehrozí. „Často len nevedia, že sa obe ciele dajú dosiahnuť zároveň. Mnohí environmentalisti síce tvrdia, že naplnenie ich plánov prinesie zelenší blahobyt, fakty sú však proti nim: vo svete postavenom na organickom poľnohospodárstve a s menšími zásobami energie z obnoviteľných zdrojov sa životnému prostrediu a väčšine ľudí bude dariť horšie.“
Aj keď environmentálny alarmizmus z verejného priestoru asi nezmizne, aspoň by nemal znieť tak nahlas. Náš svet sa mení. Zmeny so sebou prinášajú nielen riziká, ale aj nové príležitosti. Ak chceme novým výzvam čeliť efektívne, nemali by sme panikáriť.
Shellenberger je presvedčený, že stačí s láskavosťou a trpezlivosťou dohliadať na svet okolo nás a podarí sa nám zmierniť extrémy a prehĺbiť porozumenie medzi ľuďmi. Aby sa tak stalo, mali by sme prijať za svoj vyšší morálny imperatív, s ktorým podľa mňa súhlasí väčšina ľudí a dokonca aj mnohí proroci environmentálnej apokalypsy:
