Moja duša zostala v Osvienčime je nezabudnuteľný román založený na skutočnej udalosti. Oživuje najsilnejší príbeh zakázanej lásky v dejinách. V Osvienčime obohnanom ostnatým drôtom sa napriek nepredstaviteľným prekážkam do seba zamilujú dvaja ľudia.
Slovenská židovka a nacistický dôstojník.
To, čo sa stane potom, vám vráti vieru v ľudskosť a prinúti vás veriť v nádej aj tam, kde by nemala existovať…
Moja duša zostala v Osvienčime
Helena vystúpila z dobytčieho vagóna na zamrznutú pôdu Osvienčimu. Zostáva jej dvadsaťštyri hodín života. Hneď zajtra ju plánujú zabiť, ani jej nevytetujú väzenské číslo. Kým okolo nej padá sneh, chveje sa, lebo vie, že bola odsúdená na smrť za zločin, ktorý nespáchala.
Čo urobí človek, keď mu povedia, že mu zostáva len dvadsaťštyri hodín života?
Ja som si napríklad česala vlasy, ťah za ťahom, ako mi to prikázal Rottenführer Wolff, aby som zo seba spravila peknú takmer mŕtvolu. Nebola to choroba, ktorá by si čoskoro vyžiadala môj život, bol to rozsudok smrti za zločin, ktorý som nespáchala. Bola som väzenkyňa a toto bolo väzenie, rozhodne to najhoršie, aké si ktokoľvek dokáže predstaviť v tých najstrašnejších nočných morách.
Keď k Helene podíde dôstojník v sivej uniforme a odtiahne ju preč, obáva sa najhoršieho. Namiesto toho jej povie, že jeden z dozorcov má narodeniny, a prikáže jej, aby mu zaspievala.
„Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ zašepkal a vtlačil jej do ruky lístoček. Keď si ho prečítala, celé telo sa jej zachvelo: Zaľúbil som sa do teba.
Nasleduje príbeh lásky, ktorá bola zakázaná a nemožná, a predsa zachránila obom, a mnohým ďalším, život.
Autenticky a verne
Moja duša zostala v Osvienčime je síce fikcia, ale veľká časť je založená na skutočných udalostiach. Helena Citrónová je v príbehu Kleinová a skutočne prišla do Osvienčimu s jedným z prvých transportov zo Slovenska. Komandant Kanady Franz Wunsch (v príbehu ako Dahler) ju prihlásil do pracovného oddielu Kanada, v ktorom pracovala až do oslobodenia v januári 1945. Naozaj mala na druhý deň zomrieť a život jej zachránilo len to, že Franzovi zaspievala narodeninovú pieseň. Jej spev ho natoľko dojal, že okamžite nariadil vyradiť ju zo zoznamu „vybraných“.
Veľa situácií je založených na výpovediach a rozhovoroch Heleny a Franza pre BBC: či už milostný lístoček, ktorý jej dal alebo scéna, keď odmietla urobiť manikúru, za čo sa jej vyhrážal zastrelením. Tiež ako sa staral o Helenu, keď ochorela na týfus; balíčky, ktoré jej prepašoval prostredníctvom súcitných dozorcov a Pipelov. Aj zatknutie Heleny a Franza po tom, ako ich niekto nahlásil táborovému gestapu.
A podľa skutočnosti je napokon aj záverečná scéna, v ktorej jej a jej sestre dal teplé topánky, a poučil ich, ako nájdu jeho matku v Rakúsku.
Holokaust je príšerná kapitola v našich dejinách a Ellie Midwoodovú ju popísala veľmi autenticky a verne. Evidentne využívala svedectvá preživších, naštudovala si táborovú hierarchiu a fungovanie rôznych pracovných skupín. Aj väčšina historických postáv v románe boli skutočnými osobami – preto jej príbeh vyznieva veľmi realisticky a zároveň pútavo, strhujúco.
Foto: SkveléKnihy.sk
