Slovensko je do veľkej miery republikou dezinformácií a konšpirácií. Darí sa u nás rôznym hoaxom, mnoho ľudí stále verí na chemtrails. čipovanie počas pandémie, nový svetový poriadok a že za všetko zlé môže George Soros. Prečo tak ľahko podliehame hoaxom? Prečo ich nevieme rozoznať od faktov? Aké sú najčastejšie hoaxy, konkrétne situácie a príklady?
To všetko nájdete v knihe Republika hoaxu od bývalého príslušníka policajného zboru Davida Púchovského. 7 rokov bojoval proti falošným správam. Pamätá si relatívne pokojné obdobie sveta sociálnych sietí, ktorého idylka sa rozplynula vypuknutím pandémie. Situáciu ešte viac zhoršil vojenský zásah Ruska proti Ukrajine a dodnes sa u nás hoaxom darí.
Republika hoaxov
David v knihe mapuje časom overené dezinformácie, ktoré sa stali takmer súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Pripomína tie najznámejšie z posledných rokov a snaží sa získať odpoveď na otázku, prečo sa zo Slovenska stala republika hoaxu a čo s tým môžeme urobiť. Vníma totiž ako dezinformácie ničia našu krajinu a stále ho fascinuje ľudská psychika, jej limity, jej schopnosti podľahnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.
V knihe nájdete množstvo konkrétnych prípadov, zaujímavé informácie a takpovediac hoaxami nabité kapitoly. Dokonca aj kapitolu Hoaxy dokážu zabíjať…a to nielen tých, ktorí začali piť savo, lebo je to liečivé. Ale najmä nevinné obete. Výborná je kapitola Prečo ľudia nevedia rozoznať hoaxy od faktov, lebo je to z môjho pohľadu stále záhada: aj keď predložíte overiteľné fakty, argumenty, vysvetlíte to krok za krokom, stále sa objavujú neveriaci Tomášovia. A pribúda ich.
David tvrdí, že dôvodov je viac, napríklad nepozornosť pri čítaní správ (resp. najčastejšie nadpisov), spoliehanie sa na intuíciu, keď si povieme „zdá sa mi to pravdivé“ alebo slabé analytické, kritické myslenie. Prípadne nám chýbajú schopnosti, aby sme dokázali vyhodnotiť informáciu ako nepravdivú a množstvo ľudí, žiaľ nemá mediálnu gramotnosť. Jednoducho nevedia odlíšiť podvody na internete a rozpoznať dôveryhodné zdroje.
Falošné správy a násilie
Falošné správy produkujú virtuálne násilie.
Hejt, šikana, obťažovanie sú bratancami a sesternicami hoaxov. Chýba len krok, keď sa dostanú do reálneho života. Prípad Zámocká hovorí sám za seba…
„Všetko okolo hoaxov sledujem aktívne od roku 2017,“ hovorí autor. „Všímam si ich vývojové štádiá a putovanie – od tvorby cez modifikácie až po doručenie príjemcom. Rád sledujem ich dopady na spoločnosť. Venujem pozornosť ľudskému správaniu pri tom, ako občan X spracúva falošnú správu, ako jej prepadá, ako ju dokáže hodiny obhajovať a ako na ňu odrazu zabúda, keď sa ukáže byť ako nepravdivá. Z prvého radu sa roky pozerám na to, ako hoaxy ničia našu krajinu. Fascinuje ma ľudská psychika, jej limity, jej schopnosti prepadnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.“
V kategórii „dospelí ľudia boli ochotní uveriť akýmkoľvek propagandistickým rozprávkam“ napríklad nájdete takéto naratívy:
- v Černobyle bola nájdená základňa neonacistov
- Ukrajinci sa chystali odpáliť atómovú elektráreň, nálož odstránil Putin
- ak by bola na Ukrajine vojna, nebol by tam žiadny fotograf
- Ukrajinci nezomierajú, všetko je to vyrobené vo filmových štúdiách (išlo o starý hudobný klip, kde bol komparz vo vreciach na mŕtvoly)
- NATO chce použiť jadrové zbrane proti Rusku, a preto treba z neho vystúpiť
- Ukrajinci odoberali živým deťom orgány
- prečo sa Ukrajinci neschovali v rámci Ukrajiny, keď sa nebojuje na jej celom území (ako keby rakety nedopadali a nezabíjali takmer v každom okrese)
Dnes už bývalý policajt David pokračuje vo svojej misii na vlastnú päsť a vydal teda knihu, v ktorej zachytáva najväčšie a najbizarnejšie hoaxy, ktoré sa v posledných rokoch stali súčasťou našich domácností a rodín. Knihu ilustráciami doplnil Martin Shooty Šútovec.
Lovec hoaxov David Púchovský vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Profesne začínal ako investigatívny novinár Nového Času, kde pokrýval domáce a zahraničné aktuálne správy. Ako novinárovi sa mu podarilo vypátrať tri slovenské unesené deti v Maďarsku a Paname. Svoje reportáže rozvinul do kníh Unesené (2015, Marenčin PT), Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch (2019, Dixit), Nehanebný bulvár?! (2020, Dixit) a Vražda na odpočívadle (2022, Dixit).
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk, Ikar