Prežil koncentračný tábor Auschwitz a nakreslil to... prosto a desivo

Moje svedectvo odhaľuje krutý a zlovoľný svet, ktorý mal v súlade s pôvodnými plánmi zostať skrytý, ale spravodlivosť dejín ho celý odkryla.
Píše Thomas Geve a približuje svoju cestu, keď ho v roku 1943 odvliekli s mamou do tábora, hneď ich rozdelili a on sa musel v mužskej časti o seba postarať sám. Prežil v tomto krutom a neľudskom svete 22 mesiacov, a už vtedy pocítil potrebu všetko zdokumentovať. Nielen slovami, ale aj kresbami. Preto sa tá kniha volá Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz a jej súčasťou sú desiatky ilustrácií a fotografií.

Prežil…a nakreslil Auschwitz

V júni 1943 po dlhých rokoch strastí a prenasledovania deportovali trinásťročného Thomasa Geveho a jeho matku do tábora Auschwitz-Birkenau. Po príchode ich od seba oddelili a Thomas sa v mužskom tábore Auschwitz I musel o seba postarať sám.

Počas dvadsiatich dvoch drsných mesiacov zažil krutý a neľudský svet troch nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Nikdy sa však nevzdal vôle žiť. Akoby zázrakom prežil a ako pätnásťročného ho v tábore Buchenwald oslobodili.

Ešte v zajatí pocítil silnú potrebu všetko zdokumentovať a po oslobodení vytvoril vyše osemdesiat kresieb, na ktorých mimoriadne presne zachytil jednoduché, a predsa dojímavé detaily. Zaznamenal nielen bolestne známe scény, ale aj každodenné udalosti zo života v táboroch a prejavy ľudskosti, podpory a priateľstva zo strany väzňov.

Ako prejav úcty k zosnulým priateľom a miliónom umlčaných obetí holokaustu pretavil v povojnových rokoch svoj príbeh do slov. Napriek zlu, ktorému čelil, sú jeho spomienky nádherným potvrdením života. Kniha Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz, doplnená desiatkami kresieb a fotografií, predstavuje jedinečné svedectvo mladého Thomasa a jeho vieru v svetlejšie zajtrajšky.

NA RAMPE
Selekcia – či už sme boli schopní pracovať, alebo nie, po príchode nás odsúdili na život alebo na smrť.

Systém na zabíjanie

Hoci počas pobytu v Auschwitzi mal iba trinásť rokov, duchaprítomne venoval pozornosť detailom – kontroloval, meral, rátal a ukladal si do pamäti. Každodenný postup si zapamätal s presnosťou na hodinu, veľkosti prídelov s presnosťou na gram. Vštepil si dokonca aj farby odznakov, ktoré nosili väzni.

Nacisti obete nielen zabíjali, ale vytvorili celý systém, ktorý im spôsoboval utrpenie. Práve to Geve zdokumentoval najskôr v podobe kresieb a potom aj textu.

Prostredníctvom Geveho bezprostredného opisu sa dozvedáme blízke a osobné podrobnosti aj o charaktere ďalších väzňov vrátane priateľov, ktorých získal a stratil. Nadobúdame vedomosti o morálnej nejednoznačnosti v hierarchii väzňov a o všadeprítomnosti sexuálneho násilia medzi nimi.

Pochod smrti

V novembri 1945 som prišiel do Londýna. V kufri som niesol album s kresbami, tichými svedkami dvadsiatich dvoch mesiacov života – a prežitia – v troch koncentračných táboroch. Album bol určený môjmu drahému otcovi Erichovi, ktorého som počas dlhých šiestich rokov vojny nevidel.
Rok nato ma kontaktoval nadšený mladý novinár. Oboznámil sa so mnou aj s mojimi kresbami a bol presvedčený, že je dôležité odhaliť ich svetu.

Len zriedka má svedectvo podobu slov aj obrázkov, to jeho však nadobudlo obe formy. Jednoduchá, detská štylizácia nezodpovedá zložitým pravdám, o ktorých kresby vypovedajú.

Jeho opis pochodu smrti a toho, ako pomáhal tým, ktorí to potrebovali najväčšmi, pričom sám mal boľavé nohy, pokryté pľuzgiermi, svedčí o tom, že zmysel pre komunitu a štedrosť si zachoval aj za najhroznejších okolností.

Príbeh Thomasa Geveho je silný a určite mu na pútavosti pridávajú ilustrácie, ktoré sú prirodzene jednoduché – kreslil ich 13-ročný chlapec, ale nájdete na nich dojímavé detaily. Zaznamenal známe bolestné scény, nacistický systém, ktorý spôsoboval utrpenie, ale tiež neuveriteľnú odvahu, spolupatričnosť, ľudskosť a priateľstvo. Ako Thomas Geve v závere píše: „Opisujem život v táboroch. Spôsob, ako sme sa my väzni udržiavali nažive a ako sme ochraňovali svoje duše. Uprostred obrovskej brutality sme sa usilovali uchopiť každý kúsok ľudskosti a láskavosti v sebe aj v ostatných.“