Patril medzi najlepších falšovateľov obrazov v dejinách. Falšoval Rembrandta, Picassa, Chagalla, Salvadora Dalího, dokonca slávneho Cravaggia. Jeho obrazy a litografie predávali obchodníci s umením a aukčné siene ako legitímne diela a dodnes visia v mnohých múzeách a galériách po celom svete.
Tony Tetro a jeho fascinujúci životopis Falšovateľ.
Fascinujúci životopis falšovateľa
Tony Tetro odhaľuje zákulisie trhu s umením, ktorý je skorumpovanejší, než by ste si predstavovali. Tlak zberateľov a chamtivosť predajcov zjavne nepoznajú hranice. Tony to všetko prezentuje na pozadí svojho pestrého života, v ktorom sa jeho fascinácia umením prelína so záľubou v rýchlych autách, krásnych ženách a prominentnej spoločnosti.
Sústredil som sa na Chagalla, Dalího, Miróa a Picassa, lebo v tom čase každý z nich sám osebe predstavoval zlatú baňu. Ich diela boli také žiadané a tak ľahko sa predávali, že obchodníci s umením na nich rýchlo a dobre zbohatli, niekedy doslova z jedného dňa na druhý.
Sledujeme, ako sa u Tonyho Tetra všetko začalo knihou Clifforda Irvinka Falzifikát. Ako sfalšoval prvý obraz, Chagallov autoportrét, perokresba s jednoduchými líniami…a potom sa len zlepšoval a zdokonaľoval. Získaval skúsenosti, zorientoval sa postupne na trhu s umením a zistil, o čo majú profesionálni kupci záujem. „Pre mňa to bola svojím spôsobom falšovateľská škola, učil som sa identifikovať, ktoré diela sú žiadané, pochopil som, ako treba vytvoriť logický a hodnoverný dôvod ich existencie, a aj to, prečo by si ich niekto chcel kúpiť,“ píše Tetro.
Dozviete sa veľa zo zákulisia maľovania i maliarov – o Modiglianim, Picassovi, Dalím, či Chagallovi. Pobaví vás, ako Tony Tetro bratov Kaiserovcov, keď vytvoril vlastnú kópiu Matissa, potom našiel odbornú publikáciu, kde sa o ňom píše a dokonca sfalšoval jednu stranu z knihy: vyrezal ju a namiesto nej dal dokonalú kópiu, aj so „svojím“ obrazom Matissa, ktorý je údajne mimoriadne vzácny a drahý.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Kamil Mikulčík:
Techniky falšovania
Tetro opisuje aj techniky falšovania – ako v Paríži nakúpil špeciálnu značku olejových farieb, ktoré používali Dalí či Picasso. Špeciálny papier na tlač a písacie potreby ideálne na certifikáty a doklady o pravosti. Na Montmartri objavil plátno a napínacie rámy na plánovanú kópiu Caravaggia. V Ríme zasa zohnal pigmenty, aké používali starí majstri.
Spýtajte sa sto ľudí, čo podľa nich robí falšovateľ. Deväťdesiatdeväť z nich vám odpovie: „Kopíruje obrazy.“
V skutočnosti je tá ich predstava na kilometre vzdialená od pravdy. Ak sa nad tým zamyslíte, prídete na dôvod, prečo je to tak. Žiadny seriózny falšovateľ predsa nemôže kopírovať obraz z jednoduchého dôvodu – lebo originál už existuje. Ak chcete dokázať, že ten alebo onen obraz je falzum, ukážete na originál v múzeu a poviete: „Tamto visí ten ozajstný.“
Ak sa naozaj chcete venovať falšovaniu, musíte vytvoriť niečo nové, čo dosiaľ neexistovalo, a vymyslieť dôvod, prečo to vzniklo.
Tetro priznáva, že dnes by mnohé falzifikáty – napríklad aj tie, čo kedysi urobil on – pravdepodobne neobstáli. Veda by väčšinu z nich zmietla zo stola. Použitím rádiokarbónovej metódy na určovanie veku a spektroskopickou analýzou odborníci vedia presne stanoviť, z ktorej bane pochádzajú použité pigmenty alebo odkiaľ ste získali tuš. S pomocou DNA a dendrochronológie určia, či drevo na podkladovej doske pochádza z Talianska, Poľska alebo Japonska.
Detailne popisuje, ako vytvoril na obraze Caravaggia praskliny – mimochodom, niekoľko dní dával na noc obraz do pece na pizzu, kde bolo 60 stupňov Celzia. Potom použil vrstvy špiny, sadzí a laku, aby dosiahol efekt starnutia a nedbalého zaobchádzania počas stáročí. Využíval zmes vody, ohorkov, prachu a peľu. Napokon naniesol jemnú vrstvu barokového laku, čiže zmes oleja, živice, terpentínu a včelieho vosku, akú by použil aj Caravaggio.
Jemu sa však páčilo vtedy vymýšľať zaujímavé spôsoby, aby umelecké dielo vyzeralo hodnoverne. Robilo mu radosť, keď odviedol perfektnú robotu, no nechával aj drobné náznaky, ktoré by odhalili len tí najuznávanejší odborníci.
Ako ho napokon chytili?
Tetro dokonca vyrobil presnú repliku Ferrari TR z roku 1958 – trvalo mu to šesť rokov a minul na to státisíce dolárov. Tony totiž miloval autá, vlastnil dve Ferrari, Lamborghini, aj Rolls-Royce Silver Spirit.
Spolu s Giampierom Ambrosim, jedným z investigatívnych novinárov, ktorí odhalili škandál s falzifikátmi v roku 2019, nám Tetro umožní nazrieť do sveta umenia vo svojej úžasnej a chvíľami až neuveriteľnej výpovedi. Ak si myslíte, že falšovateľ len kopíruje známe diela, ste poriadne ďaleko od pravdy.
Tonyho chytili po tom, čo uznávaný maliar Hiro Yamagata objavil v galérii v Beverly Hills na predaj falzifikát svojho vlastného obrazu. Následná policajná razia našla u Tetra 250 falzifikátov a obvinili ho zo sprisahania s obchodníkom s umením Markom Sawickim. Tetra obvinili zo 44 trestných činov.
Čo je dnes s Tonym Tetrom?
Okrem toho, že napísal s novinárom tento svoj fascinujúci životopis Falšovateľ, tak vyrába kópie a pastiše pre súkromných zberateľov. Všetky diela podpisuje vlastným menom, ako mu to prikázal súd. Jedna perlička – na obraze s názvom Mona Sabrina namaľoval portrét svojej vnučky ako Monu Lisu od Leonarda da Vinciho.
Falšovateľ je fascinujúci a pútavý životopis, ktorý zaujme nielen milovníkov umenia, ale aj tých, čo do umenia veľmi nevidia. Chvíľami však zostanete nemo pozerať, čo všetko sa deje vo svete umenia, ako sofistikovane sa falšovalo, čo všetko im prechádzalo…a kde všade môžu byť falzifikáty.
Z anglického originálu Con/Artist (Hachette, New York 2023) preložila Adriena Richterová.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk, tonytetro.com
