13. júla 1943 na príkaz vedenia tábora Osvienčim-Brezinka v snahe utajiť vyhladzovanie prebiehajúce v táborových zariadeniach boli všetci židovskí väzni z Poľska a Grécka prinútení napísať svojim príbuzným pohľadnicu, v ktorej im oznámili, že sú zdraví, a požiadali ich o zaslanie balíkov. Keď pohľadnice dorazili k adresátom, boli už mŕtvi.
Pohľadnice z východu je dojímavý príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami o spomienkach, láske a nádeji uprostred hrôz Osvienčimu.
Pohľadnice z východu
V septembri roku 1943 sa mladá Ella dostane z Francúzska do koncentračného tábora Osvienčim. Vedúca ženského tábora Maria Mandelová, krvilačná esesáčka prezývaná Beštia, zistí, že dokonale ovláda kaligrafiu, a tak ju prijme ako zapisovateľku do ženského orchestra. Vďaka jazykovým znalostiam začne Ella pracovať v skladoch Kanada, kde v batožine odobranej deportovaným nájde množstvo pohľadníc a fotografií a rozhodne sa na ne napísať ich príbehy, aby nikto nezabudol, kým boli. Zatiaľ čo si vytvára priateľstvá so spoluväzenkyňami, snaží sa prežiť zlo páchané na väzňoch a zároveň zabrániť, aby esesáci neprišli na jej osobitný odpor vyjadrený slovami, medzi väzňami vypukne vzbura, ktorá ešte viac ohrozí život Jožka, muža ktorého miluje a aj jej vlastný.
Takmer o štyridsať rokov neskôr dostane mladá Bella škatuľku plnú pohľadníc. „To sú pohľadnice, ktoré písala tvoja mama, keď bola na východe. Pohľadnice z východu: tak ich volala. Chcela, aby si si ich prečítala, keď dozrie čas. Teraz je ten správny čas.“
Vášne a silné emócie
Pohľadnice z východu je kombinácia fikcie s historickými postavami, ako Josef Mengele, Heinrich Himmler, Irma Greseová, Rudolf Hoss, Anna Franková či Alma Roséová. Autorka Reyes Monforte sa vracia k žánru, ktorým sa preslávila. Potvrdila tak, že tento bohato zdokumentovaný, vášňou a emóciami nabitý príbeh, je jej najambicióznejšie dielo. Príbeh o oslobodzujúcej sile slov bol vydaný pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim.
„Ella je literárny výtvor, fiktívna postava vytvorená podľa zážitkov a svedectiev skutočných žien, ktoré ako väzenkyne poslali do tábora Osvienčim-Brezinka. Predstavuje všetky ženy, ktoré sa stali obeťami nacistického šialenstva,“ hovorí autorka.
Ostatné postavy v románe sú skutočné, rovnako ako udalosti prerozprávané literárnou fikciou. Väčšina obetí, ktoré s tým vyslovene súhlasili a ktoré bolo možné identifikovať, vystupuje tiež pod svojimi skutočnými menami.
Foto: Tatran, SkveléKnihy.sk
