E.M.Remarque je PÁN spisovateľ, ktorý napísal viacero silných a pravdivých príbehov. Jeden z nich vychádza v slovenčine po prvý raz a ukazuje brutálne podmienky v nemeckom koncentračnom tábore, no súčasne štipku ľudskosti, ktorá v niektorých Nemcoch zostala. A iskru nádeje, ktorú sa snažia v zbedačených väzňoch rozdúchať…
Iskra života.
Iskra života
Koncentračný tábor Mellern slúži ako miesto, kde odložia nepoužiteľných väzňov. Ide najmä o Židov, ktorí sú už natoľko slabí, že nie sú schopní pracovať. Žijú tam v neľudských podmienkach, v špine a o hlade. Vládnu nad nimi bezcitní nacistickí kápovia. Vojna sa pomaličky chýli ku koncu a my sledujeme 12 veteránov, ku ktorým pridávajú nových kostlivcov, na ktorých visí len koža a hrkocú kosti.
Takmer všetci už stratili svoju osobnosť, ich minulosť nacisti udupali v prachu a všetko sa zúžilo iba na holé prežitie. Uspokojenie základných životných potrieb. Aby prežili, vytesnili z mysle všetky myšlienky, dokonca aj nenávisť voči nacistom. Jednoducho len potrebujú prežiť, v absolútnej anonymite, len s väzenským číslom.
No aj tak sa medzi obyvateľmi tábora nájdu takí, ktorí si dokázali zachovať tvár a ľudskosť. Napríklad lekár, veliteľ cimry Berger, obchodník Lebenthal (najdôležitejší z veteránov), či bývalý novinár zvaný 509. Stále sa snažia väzňov vyburcovať z letargie, prebrať ich, udržiavať pri živote nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pomáhajú im prežiť tamojšie peklo a zapáliť v nich aspoň iskru nádeje, iskru života. Vieru, že sa to čoskoro skončí a že nový, normálnejší život je skutočne na dosah.
Väzeň číslo 509 mal právo polhodinu ležať na slnku. Potom sa musí vrátiť do baraka, odovzdať požičané šatstvo i vlastnú bundu, aby mohol ísť von ďalší. Veteráni sa na tom dohodli, keď sa skončila zima. Niektorí už na tom ani netrvali, boli takí vyčerpaní, že po útrapách zimy túžili len po jednom — pokojne zomrieť v baraku. Ale Berger, veliteľ cimry, trval na tom, aby sa všetci, čo sa ešte vládzu plaziť, dostali aspoň na chvíľu na čerstvý vzduch.
Bolestivý príbeh a iskra nádeje
Román Iskra života z roku 1952 vychádza prvý raz v slovenskom preklade. Je to neuveriteľne silný príbeh, v ktorom utrpenie a bolesť doslova cítite na každej strane. Budete cítiť bezmocnosť, hnev a smútok. Budete nenávidieť nacistov, ich konanie a barbarskosť. Opäť a znova budete znechutení tým, čoho sme ako ľudia schopní dopúšťať sa na iných ľuďoch.
Iskra života je mimoriadne aktuálna aj dnes, keď sa množia vojnové konflikty, dokonca pár kilometrov za našimi hranicami. A tento román nám pripomína tie najkrutejšie vojnové zverstvá, ktoré sa môžu opäť zopakovať, ak sa nepoučíme. Ak sa budeme len prizerať a spoliehať sa, že sa to nejako vyrieši, Že to vyrieši niekto iný za nás.
Iskra života má vyše 70 rokov, no akoby nezostarla ani o minútu. Žiaľ, je v nej veľa toho, čo nám hrozí ešte aj dnes po takmer trištvrte storočí. Je to typ knihy, ktorú by sme si mali prečítať, aby sme si pripomenuli silu empatie, ľudskosti a najmä pokory.
Erich Maria Remarque
Jeden z najúspešnejších a najčítanejších európskych spisovateľov 20. storočia. Jeho diela preložili do tridsiatich jazykov a najmä vďaka príťažlivým opisom s prvkami žurnalistického štýlu dosahujú neobyčajnú silu výpovede. Zachytávajú napínavé vojnové i povojnové príbehy ľudí, poznačené rasovou nenávisťou, nacionalizmom, odcudzením či emigráciou.
Foto: SkveléKnihy.sk
