Séria Huxtablovci
Najprv sa vezmeme, Potom ťa zvediem,
Nakoniec príde láska
Huxtable Quintet
1. First Comes Marriage (2009) – Nečekaná svatba / Baronet 2010,/ Najprv sa vezmeme / Slovenský spisovateľ 2013
2. Then Comes Seduction (2009) – Vášnivé námluvy /Baronet 2010 / …Potom ťa zvediem… / Slovenský spisovateľ 2013/
3. At Last Comes Love (2009) – VŠE KONČÍ LÁSKOU Baronet 2010
4. Seducing an Angel (2009) – SVEDENÝ ANDĚL Baronet 2010
5. A Secret Affair (2010) – Utajený poměr Baronet 2011
Slovenský spisovateľ 2013
Najprv sa vezmeme
Kráľovná historickej romance vám predstavuje výnimočnú rodinu ohnivých a zmyselných Huxtablovcov – sestry Margaret, Vanessu, Katherine a ich brata Stephena. S druhorodenou Vanessou sa život nemaznal: už po roku manželstva sa stala vdovou a odvtedy žije len pre svojich súrodencov. Príchod vikomta Lyngata do ich dediny spôsobí obrovskú senzáciu, a keď tento príťažlivý muž začne dvoriť Margaret, Vanessa mu v zúfalej snahe zachrániť sestru pred manželstvom bez lásky ponúkne svoju ruku…
Po románe Najprv sa vezmeme pokračuje séria o výnimočnej rodine Huxtablovcov príbehom najmladšej zo sestier Katherine – krásnej a počestnej dievčiny, ktorú londýnska spoločnosť pokladá za najočarujúcejšiu zo všetkých mladých dám súcich na vydaj. Ona sama je presvedčená, že nie je stvorená pre lásku a vášeň – až do chvíle, keď sa o ňu začne uchádzať príťažlivý barón Montford. Neskúsená Katherine však netuší, že za dvorením známeho zvodcu žien sa skrýva škandalózna stávka…
Nakoniec príde láska
Po románoch Najprv sa vezmeme a Potom ťa zvediem nám kráľovná historickej romance ponúka ďalší príbeh z populárnej série o výnimočnej rodine ohnivých a zmyselných Huxtablovcov. Najstaršia zo súrodencov Margaret sa v ňom pustí do najriskantnejšieho dobrodružstva svojho života…
Úryvok:
V ten deň, keď bol Duncan u starého otca, sa nekonal nijaký bál. Ani jeden. V Londýne to počas spoločenskej sezóny vyslovene vrelo rozličnými udalosťami, ale ako naschvál sa v ten deň konalo iba soirée, ktoré usporiadala dáma až príliš emancipovaná a vzdelaná, takže sa to tam bude hmýriť politikmi, učencami, básnikmi a intelektuálkami. Program koncertu prezrádzal, že je určený pre hudobných fajnšmekrov, nie pre zúfalcov, ktorí úporne túžia nájsť si manželku.
Duncan nešiel ani na jednu z tých akcií a bol nútený stratiť celý jeden deň zo vzácnych pätnástich dní. Včera popoludní zašiel do Jacksonovho boxerského salóna, a až dodatočne si uvedomil, že mohol zájsť do Hyde Parku, kde sa promenádovala celá armáda nádejných neviest. A keď si na to dnes spomenul a chcel sa tam vybrať, zo šedivých mračien vytrvalo lialo, takže stretol iba zopár odhodlaných jazdcov – samých mužov – a koč plný vdov.
Pripomínalo mu to sen, v ktorom sa človek usiluje bežať, ale dokáže sa iba plaziť.
Dnes sa však konal bál u lady Tindellovej a to bola sľubná udalosť. Podľa jeho matky, ktorá sa tam chystala, u lady Tindellovej bolo vždy plno ľudí, lebo jej podujatia boli preslávené honosnými hostinami. Budú tam všetci a Duncan dúfal, že aj celá armáda vydajachtivých mladých dám, ktoré zúfalo túžia nájsť si manžela ešte pred koncom sezóny.
Pri tom pomyslení mu prišlo nevoľno.
Nepovedal matke o ultimáte starého otca, hoci ju možno bude musieť zapojiť do hľadania, ak sa mu v najbližších dňoch nepodarí nájsť nevestu. Jeho matka poznala každého. Určite bude vedieť, ktoré dievčatá, ale hlavne ktorí rodičia sú natoľko zúfalí, že prijmú do rodiny aj muža neslávne známeho svojou povesťou.
Prišiel neskoro. Možno to nebolo najmúdrejšie vzhľadom na to, že čas bol drahý, ale v podvečer sa ho zrazu zmocnil strach – takmer nevyhnutný dôsledok toho, že musel čakať viac ako dvadsaťštyri hodín, aby sa pustil do hľadania nevesty – a zostal v klube White’s dlho po tom, čo sa navečeral a jeho spoločníci odišli za svojimi povinnosťami. Mnohí z nich sa pobrali práve na tento bál. Mal sa pobrať s nimi a prísť nepozorovane. On však zostal v klube, aby sa potúžil ďalším pohárom portského – a zistil, že na potúženie jeden pohár nestačí.
Nedostal pozvánku na bál, ale neobával sa, že ho nepustia – najmä po tých pohároch portského. Koniec koncov je gróf Sheringford. Ak si niekto spomenie na ten veľkolepý škandál spred piatich rokov – určite ho bude zaujímať, čo s ním za ten čas bolo a ako sa bude správať po návrate na spoločenskú scénu.
Čo ak sú v meste aj Turnerovci? zišlo mu zrazu na um. Len dúfal, že tam nebudú. Nebolo by nič príjemné stretnúť sa zoči-voči s Randolphom Turnerom, ktorému nasadil parohy.
Skutočne ho neposlali preč odo dverí, ale prišiel tak neskoro, že hostitelia už nestáli v rade a nevítali hostí, dokonca tam nebol ani majordómus, ktorý by ohlásil jeho príchod. Cylinder aj plášť zveril do rúk lokajovi, vyšiel hore, vstúpil do sály a poobzeral sa okolo seba.
Cítil sa vystavený napospas pohľadom a tak trochu čakal, že časť spoločnosti vedená dámami ho bude chcieť vyhnať do tmy. Nestalo sa to, hoci bezpochyby upútal pozornosť. Po svojej pravej strane počul vzrušený šum.
Nevšímal si to.
V plesovej sále bolo skutočne veľa hostí. Keby sa všetci rozhodli tancovať, museli by posunúť steny. A keby sa rozhodli vrhnúť naňho, dav by ho rozpučil ako chrobáka.
Prišiel medzi dvoma kolami, ale tanečníci sa už pripravovali na ďalšie kolo. Výborne! Aspoň si bude môcť obzrieť nádejné nevesty, pravda, ak sa šumenie po jeho pravici nezmení na zúrivý pokrik, aby zmizol.
Trochu ďalej videl zopár známych vrátane Cona Huxtabla, ale nepobral sa za nimi. Dal by sa strhnúť debatou a možno by ho odlákali do kartárskeho salónika. Šiel by veľmi rád… S každou sekundou sa mu nálada zhoršovala. Toto sa nemalo stať.
Neplánoval tak skoro loviť manželku – vôbec o tom dovtedy neuvažoval. A rozhodne nemal v úmysle prísť v dohľadnom čase do Londýna.
Ako na to? Čo urobí?
Bolo tam dosť žien – pekných i škaredých, mladých i starých, rozosmiatych i neveselých – a mal podozrenie, že tú poslednú skupinu tvorili samé čakanky. Väčšina stála na kraji parketu a nikde na dohľad nijaký partner, hoci kolo sa pomaly malo začať. Asi by mal sústrediť pozornosť na ne.
Diabolský spôsob hľadania nevesty! Vyberie si najunudenejšiu čakanku a navrhne jej, že jej rozjasní život. Ponúkne jej manželstvo muž, ktorý nechal stáť svoju predchádzajúcu nevestu doslova pred oltárom, utiekol s jej vydatou švagrinou a žil s ňou v hriechu takmer päť rokov. Muž, ktorý sa vôbec netúži ženiť, ale núti ho do toho hrozba chudoby. Muž, ktorý už neverí v romantickú lásku a nikdy si nepotrpel na vernosť. Muž, ktorý má nemanželské dieťa, ale nechce ho ukryť niekde v zastrčenom kúte krajiny.
Prižmúrenými očami pozrel na dievča s myšacími vlasmi – ak ho na tú diaľku neklamal zrak, malo plochú hruď, fľakatú pleť a očividne si práve všimlo, že naň upiera pohľad, lebo sa zatvárilo vyplašene, keď ho vtom čosi nečakane vyrušilo.
Dostal tvrdý úder do hrude, takmer ho zrazil z nôh – žeby ho predsa len chceli vyhnať zo sály?
Zovrel ramená tej strely, aby sa udržal na nohách a nerozpleštil sa na parkete – to by teda bol pozoruhodný návrat na scénu! – a uvedomil si, že je to ľudská strela.
Presnejšie, ženská.
A to veľmi ženská.
Tá žena bola veľmi štedro obdarená prírodou, mala ladné krivky a voňavé tmavé vlasy. A keď zaklonila hlavu, aby sa mu ospravedlnila, ukázala tvár, ktorej krása dokonale dopĺňala ladné telo. Mala veľké oči, alabastrovú pleť a jemne cizelované črty. Od hlavy po päty stelesnená krása!
Držal ju pri sebe dlhšie, než bolo nevyhnutné – a oveľa dlhšie, než bolo rozumné na takom verejnom mieste, kde už jeho zjav vyvolal pozornosť. Ale keby som ju pustil priskoro, určite by spadla, hovoril si v duchu.
Mala dlhé nohy – cítil ich na svojich nohách.
Bola krásna a zvodná – a nejakým šťastným riadením osudu pritlačená na jeho telo. Môže si muž želať viac? Možno trochu súkromia, nahoty a mäkkú posteľ.
Jedinou jej negatívnou črtou – aspoň na prvý pohľad – bolo to, že nebola mladá. Pravdepodobne bola rovnako stará ako on – pár rokov hore-dolu. A to je u ženy dosť. Takže je bezpochyby vydatá. Určite si ju niekto uchmatol pred dobrými desiatimi-dvanástimi rokmi. A zrejme má celý kŕdeľ detí. Smola. Ale osud si niekedy rád zažartuje. Nemôže čakať, že jeho hľadanie sa skončí tak ľahko a šťastne.
No všimol si, že na ľavej ruke, ktorú mu priložila na hruď, nemá prsteň.
Všetky tie myšlienky mu preblesli hlavou v zlomku okamihu.
„Dovolíte?“ začervenala sa a vyzerala ešte krajšie, ak to vôbec bolo možné.
Zatlačila mu na hruď a túžila sa vyslobodiť zo zovretia. Utiecť od neho.
Ale nádej umiera posledná, či nie?
„Prečo?“ spýtal sa. „Kam sa tak ponáhľate? Čo keby ste zostali pri mne a zatancovali si so mnou? A potom sa za mňa vydali a žili by sme spolu šťastne na veky vekov.“
Cítil, ako stuhla, a videl jej zarazený výraz. Nato zdvihla obočie a všimol si, že aj to má krásne. Nečudo, že niektorí básnici píšu básne o ženskom obočí.
„A musí to byť v tom poradí?“ spýtala sa.
Ach! Fascinujúca odpoveď. Protiotázka.
Duncan zošpúlil pery.
Načisto ho vyviedla z miery. Nezmohol sa na slovo.
