Meč neprestal tlačiť na stehno, kým neprebodol kožu, spod ktorej vytiekla kvapka krvi. Nasledoval krúživý pohyb, akoby ten, kto stál pri debne, skúmal svoje možnosti. Tuva ustavične kričala, ale vlastné slová takmer nepočula. Vtom sa tlak nečakane zmiernil a čepeľ sa o niekoľko centimetrov stiahla dozadu….
Camilla Läckberg, úspešná švédska autorka krimi románov, pri písaní novej knihy spojila sily so slávnym mentalistom Henrikom Fexeusom. Spoločne pripravili pre fanúšikov detektívok nový vyšetrovací tím, ktorý pátra po vykonávateľovi bizarných vrážd.
Krimi Debna.
Krimi Debna
Význam názvu knihy Debna sa odhalí už na prvých stránkach. V kúzelníckej debne, ktorou prenikli meče, je zavraždená mladá žena. Brutálne prevedenie vraždy skúma nový vyšetrovací tím – štokholmská kriminalistka Mina Dabiriová a mentalista Vincent Walder, odborník na reč tela a iluzionista, ktorého Mina požiadala o pomoc. Ich úlohou je dostať sa vrahovi pod kožu a predikovať ďalšie kroky. Jeho konanie totiž nie je jednorazové.
Meč sa pohyboval pomaly, no vzdialenosť bola prikrátka. Najprv zbadala záblesk hrotu, potom sa však priblížil tak veľmi, že ho už nevidela.
Linus, prepáč. Mama ťa veľmi ľúbi.
Mykla sa, keď sa hrot dotkol miesta medzi kútikom pravého oka a koreňom nosa. Vzápätí však pokračoval ďalej a prepichol jej oko. Tuve po líci stekala akási tekutina. Pochopila, že oslepla. No už ju to nebolelo. Aspoňže ju to už vôbec nebolí.
Ale prečo tu páchne spálenina? To bola Tuvina posledná myšlienka.
Potom jej hrot meča vnikol do mozgu.
Ako písali Debnu?
Autori Camilla Läckberg a Henrik Fexeus pri príležitosti vydania knihy poskytli rozhovor pre denník Pravda. Tu je z neho krátka ukážka o tom, ako sa píše kniha vo dvojici a ako je nutné byť pri tom so spoluautorom na jednej vlne:
Už ste spomenuli, že máte podobné povahy – je pre spoluprácu nevyhnutné myslieť podobne?
Henrik: Prinajmenšom ak chcete písať hladko, vtedy je to výhoda. Raz sme sa s priateľmi bavili o tom, ako funguje mozog. Myslel som si, že rozmýšľajú podobne ako ja, ale ukázalo sa, že ani jeden tak nemyslel. Iba Camilla.
Camilla: Dokonca sa nám stáva, že jeden povie: Myslíš, že by sme…. Ani nedopovie a druhý: Presne, to je ono. Môj manžel sa na nás občas pozerá ako na bláznov.
Píšete teda oddelene a potom vaše časti skombinujete či ako?
Henrik: Väčšinou si najskôr dohodneme hlavnú dejovú líniu, potom sa stretneme a pozeráme sa, kam sme sa v písaní dostali, čo postavy zažili, dohodneme sa na najbližších 10 až 15 scénach a zasa sa rozídeme. Je veľmi dôležité, že všetky pasáže o mentalizme nepíšem ja a Camilla nepíše všetko o policajnej práci, ale miešame to. Píšeme doma a posielame si navzájom svoje texty, pripomienkujeme si ich do hlavného dokumentu. Potom sa zasa stretneme a pokračujeme.
Kto má posledné slovo?
Camilla: Sme si stopercentne rovnocenní, vždy nám ide o najlepší nápad. Povedala by som, že polovicu času mám najlepšie nápady ja a druhú polovicu času má najlepšie nápady zasa Henrik: To je jedno, už si nepamätáme, kto presne čo vymyslel.
