Bol to príbeh pretekajúci násilím, strachom, pomstou a zlými rozhodnutiami, ktoré nezvratne viedli k tragickým následkom. Po tej hrôzostrašnej udalosti, ktorá sa tu udiala koncom sedemdesiatych rokov, ostala len spomienka na osem mien, osem vyhasnutých životov.
Každé miesto, nech je akokoľvek krásne a malebné, ukrýva svoj temný príbeh. Presne tak je to aj s dedinkou Motyčky kúsok pod Donovalmi, kde sa odohráva príbeh Davida Mangu Zver.
Zradca musí zomrieť!
Najskôr sa vrátime do decembra 1944, je po Slovenskom národnom povstaní a chlapi idú zabíjať. Oddiel SS si vybudoval hlavný stan na Starých Horách a našiel sa Slovák, ktorý im s radosťou pomáhal a donášal. Valér Murgaš. Donútili ho, sem-tam dali peniaze, kávu či cukor, ale najmä – bola by škoda, keby sa tvojej žene a malému synovi Tiborkovi niečo stalo, vraveli Nemci.
A teraz naňho striehnu miestni, aby si to s ním vybavili. Je to zradca a ten musí zomrieť krutou smrťou…
„Máločo zachránilo viac partizánov ako zohavená mŕtvola zradcu. Zohavená tak, aby ostatných prešla chuť donášať.“
Čiasi ruka ho silno zdrapí za vlasy a prudko mu trhne hlavou dozadu. Od bolesti skoro nevidí. Niekde za ním musí horieť oheň, cíti jeho teplo.
„Valér, my vieme, že im donášaš. A ty už asi vieš, kto sme my, však?“ spýta sa Jaro, stále pevne zviera v ruke šticu.
„Besna,“ zašepká Valér dobitými ústami.
„Správne. Vieš, čo robíme s takými, ako si ty?“
Valéra rozpárajú a zavesia na vráta stodoly.
A tam ho nájde jeho synček, malý Tiborko…
Pomsta chutí vždy…
Presúvame sa na koniec zimy 1978.
V dedinskej krčme U medveďa panovalo v ten piatkový večer napätie. Pri zrazených stoloch, čo najďalej od výčapu, sedeli chlapi z dediny. Stretli sa, aby sa spoločne pripravili na blížiacu sa hrozbu a našli spôsob, ako odstrániť jej pôvodcu.
Tibora Murgaša. Bol to zver, ktorý zabíjal, mstil sa za svojho otca a práve si odsedel 12 rokov vo väznici. Teraz sa má po pokojných rokoch vrátiť do dediny a oni sa rozhodli, že tentoraz ho konečne zastavia.
„Myslím to tak, že Tibor sa správa ako dravá šelma. Ak sa mu niekto postaví do cesty, tak ho odstráni. Takto rieši svoje problémy s ľuďmi,“ pokračuje Fero. „Je to šialený vrah, blázon,“ odporuje Imro, „nič viac.“
Potrebujú sa škodcu zbaviť, inak nikto v celej doline nebude v bezpečí. Napriek vzájomným nezhodám musia spojiť sily, nájsť spoločnú reč a vzájomne si odprisahať, že sa o tom nikto nikdy nedozvie.
A vtedy sa začnú krvavé jatky.
Podľa skutočnej udalosti
Zver pripomína slovenský naturalizmus. Ten pôvodný, ktorý sa zrodil vo Francúzsku koncom 19.storočia sa sústredil na realistické metódy zobrazenia, dôkladné pozorovanie a objektívny popis skutočnosti.
V podobných šľapajach ide aj David Manga – zobrazenie slovenského vidieka, ťažký život počas zimy, krčmová atmosféra, bitky, pašeráci a pytliaci, drsné podmienky. Nebojí sa rozpracovať negatíva ako je chudoba, povery a nenávisť, násilie, chorobu a smrť, špinu, ktorá je zažratá za nechtami.
Silnú rolu hrá v príbehu jednoduchý človek, jeho predsudky, prízemné city, túžba po pomste, ale aj príroda, či celkovo osud. Jeho postavy sú neraz živelné, vulgárne, niektoré psychicky nevyrovnané a rozvrátené.
„Vychádzal som z histórie, ktorú som počul od strýka jedného z mojich kamošov, keď sme spolu sedeli nad fľašou borovičky v jeho chalupe. Bohužiaľ, zomrel minulú jeseň, tak som mu knihu aspoň venoval,“ hovorí David Manga. „Samotný dej vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa tu odohrala niekedy v 70-tych rokoch. Samozrejme neprezradím, čo všetko je reálne. Myslím však, že hutná atmosféra príbehu odráža toto zvláštne miesto celkom presne.“
Mrazivá obálka
David pracuje s viacerými časovými líniami a najmä postavami, ktoré sa presne hodia do tohto prostredia. Sú neraz drsné a brutálne, inokedy jednoduché a prosté, zvláštne svojím spôsobom a nepredvídateľné. Práve vďaka tej rôznorodosti a prostrediu dostáva príbeh miestami pekný spád a dynamiku, je to napínavé až filmové. „Ten, kto pozná tú dolinu, vie, že pôsobí surovo a temne, a to zvlášť v zimnom období,“ dodáva autor.
Vydarená je aj obálka knihy, úplne iná ako pri prvej knihe Vodonoh a perfektne sa hodí k drsnému príbehu. „S vydavateľstvom sme sa sústredili na čo najvernejšie vystihnutie samotnej atmosféry. Autorka grafického návrhu odviedla skvelú prácu a musím sa priznať, že aj mňa samotného zakaždým zamrazí v kostiach, keď ho vidím pred sebou. Stopy v snehu, opustený poľovnícky posed, skrátka, každému musí byť jasné, že tu vedie cesta nie jedným smerom a ani nie k dobrému koncu…“ naznačuje David Manga.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk, IG/David Manga
