Vlk je duch lesa, ktorý má neobyčajnú výbavu zmyslov

Na svorku vlkov je v prírode krátke takmer každé zviera. Istou výhodou ich koristi môže byť zrak. Výnimočná a plachá šelma potrebuje ročne stovky kilogramov mäsa. Stretnúť ju vôbec nie je ľahké, ale keďže si rada poslúži našimi chodníkmi a lesnými cestami, vidieť jej stopy a trus až také zriedkavé nie je. Kým stopy sa podobajú psím, podľa trusu by sme ho mali poznať určite.
Inak vedeli ste, že vlk má 200 miliónov čuchových receptorov a ročne skonzumuje okolo 800 kíl mäsa? Aj to sa dozviete v tomto článku.

Vlk má medzi mnohými návštevníkmi slovenskej prírody povesť nebezpečného zvieraťa. „Je pravda, že v dávnejšej minulosti napadol žiačku prvého stupňa základnej školy, jej starú mamu a napokon i na pomoc privolaného horára, ale v závere udalosti si vstúpil do svedomia a uznal, že to s Červenou čiapočkou prehnal. Za zmienku tiež stojí, že pôvodná verzia kultovej rozprávky nebola vhodná pre detského poslucháča,“ píše s úsmevom Dušan Guman v časopise Krásy Slovenska, ktorý sa venuje tejto významnej osobnosti. Časopis vychádza nepretržite od roku 1921 a prináša rôzne zaujímavosti, turistické tipy, novinky z cestovného ruchu, horolezectva, venuje sa ochrane prírody a tradíciám.

Vlk na Slovensku

Prítomnosť vlka bola zistená na 42 percentách nášho územia, kým v minulosti to bolo iba na 12 percentách. V západnej Európe bol tichý duch lesa vyhubený pre škody na domácich zvieratách. U nás ho začalo výraznejšie pribúdať po roku 1930 a v 60. rokoch sa mu pod Tatrami darilo až tak, že za každého zastreleného vlka vyplatili lovcovi nemalú odmenu.

Od 1. januára 2025 je vlka opäť možné loviť, a to do 15. januára. Nová vyhláška určuje tiež územia, kde je lov šelmy zakázaný celoročne. Kvóta na sezónu 2024/2025 bola príslušným ministerstvom stanovená na 74 vlkov.
Veľa o zvieratách a ako ich pochopiť sa dozviete v úžasnej obrazovej publikácii Ako porozumieť zvieratám. Vyše 260 strán, veľký formát a mnoho fotiek. „Chodil som takmer 50 rokov po prírode a všeličo som videl a fotografoval, napísal som už takmer 35 kníh a 1200 článkov do rôznych časopisov… Pochopil som, že zvieratám môžeme porozumieť, ak spoznáme ich vlastnú dorozumievaciu reč,“ tvrdí autor knihy Ivan Kňaze.

Zabrať by dostal aj „miliardový” vták

Za korisťou sa poriadne nabehá, z čoho pramení naratív, že vlka živia nohy. Ako ani nám ani jemu nie je príjemné pobehovať mokrý a ufúľaný, preto pravidelne využíva lesné cesty. Tam nájdeme jeho stopy a trus. Svetlejšie exkrementy svedčia o tom, že vlk pochrúme i kosti; stisk jeho čeľustí je 100 kg/cm2, čo je asi dvakrát viac ako vyvinie nemecký ovčiak.

Ročne šelma skonzumuje okolo 800 kíl mäsa. Najpočetnejším vtákom na zemeguli je kurča. Ak by sme jednému určili hmotnosť dva kilogramy, vlk by ich ročne zjedol 400, čo je viac ako celé kurča denne. Kým líška má schopnosť vnímať nízkofrekvenčné tóny, vďaka čomu počuje šuchot štetiniek na tele dážďovky a myšieho kožúška aj hlbšie pod snehom, vlk registruje zvuky do frekvencie 80 kHz (človek do 20 kHz). Jeho ušnicou hýbe 17 svalov a dokáže jeden zvuk zamerať a hluk utíšiť. Za veľmi dobrých podmienok a na rovine môže vlk počuť až do vzdialenosti osem kilometrov.

Jeden zmysel lepší ako druhý

Vlk má 200 miliónov čuchových receptorov, kým človek päť miliónov. Čuch medveďa je však ešte sedemkrát lepší ako vlčí. Ako psovitá šelma je vlk citlivý na vibrácie, a tak „predvída“ zemetrasenie. Podobne ako jeho lesným susedom zrak sa mu vyvinul najmä na vnímanie pohybu, nie predmetu ako ľudský. Jeho zorný uhol je 180 °, zorný uhol jeho koristi väčšinou okolo 300 °, čo jej dáva istú výhodu.

Ušnice vlka sú vždy vztýčené a v truse je zvyčajne dobre badateľná prítomnosť chlpov ulovených zvierat. Okrem klasického spôsobu značkovania teritória plnia u vlka úlohu dôležitého informačného faktora výlučky pachových žliaz medzi prstami. Vlky sa pária v januári a februári. Staršia vlčica zvykne vrhnúť viac mláďat ako mladšia. Úhyn vlčieho potomstva však býva veľký.

Okrem hlavnej potravy, ktorú tvorí vysoká a diviačia zver, vlk žerie zajace, vtáky hniezdiace na zemi, plazy i žaby a väčšie chrobáky. Jedálniček si vlk dopĺňa vitamínmi – lesným ovocím a v núdzi vraj i kukuricou a zemiakmi.

Zaujímavosti o vlkoch

Izolované populácie vlka žijú na Pyrenejskom a Apeninskom polostrove, v Škandinávii či Čechách. Pôvodne bolo na starom kontinente opísaných šesť poddruhov vlka dravého, ale reálne sa ukazujú byť iba dva: Canis lupus lupus a Canis lupus albus.
Stáva sa, že keď lesom prebehnú vlci, zvieratá stíchnu a neobjavia sa i celý deň. Ako je to teda v čase jelenej ruje, keď rev samcov lokalizuje nielen ich, ale i prítomné jelenice? Jedna z teórií hovorí, že vlky vnímajú párenie jeleňov ako niečo, čo im zabezpečí potravu na ďalšie sezóny, a preto počas jelenej ruje nelovia viac.
V Mongolsku lovia vlkov pomocou cvičených orlov. Zábery, ako devastujúco a paralyzujúco pôsobí útok vtáčieho dravca na silnú šelmu, ako je vlk, si môžete pozrieť na Youtube.