Autentický a pútavý príbeh mladej ženy ktorá verila, že sa dostane z ťažkého obdobia, aké zažívala…že jej pomôžu, že to vyriešia v istej spoločnosti. Nalákali ju na sľuby, pekné rečičky a hoci to bola inteligentná mladá žena, prežívala traumu a od tej je len kúsok k chybným krokom…
Začína sa nový román Lucie Saskovej Trinásta.
Je Trinásta
Hlavná hrdinka sa po traumatickej udalosti, ktorá ju neustále ťahá ku dnu, vydáva na cestu s prísľubom nového života plného radosti. Spoznáva šťastných a spokojných ľudí, žijúcich v uzavretej komunite podľa striktných pravidiel. Odrazu je výnimočná, dôležitá a noví priatelia sa stanú jej ochrancami i najbližšou rodinou. Prechádza rôznymi fázami a rituálmi, ktoré z nej majú spraviť lepšieho človeka.
Časom si však začne klásť otázku, čo je vlastne pravda a čo výsledok manipulácie. Je Chrám svetla a tmy naozaj miestom, kde dokáže začať žiť odznova, ako nový človek a podľa vlastných predstáv?
Autorka sa počas tejto cesty hlavnej hrdinky pohráva nielen s postavami, ale aj s čitateľom. Odhalíte všetky tajomstvá ukryté medzi riadkami? Čo je skutočnosť a čo len predstava? Niekedy je možno lepšie nevedieť, nevidieť, nerozprávať…
Vypočujte si rozhovor s Luciou v podcaste Knižný kompas:
Trinásta je výborná sonda do života ženy, ktorá má naštrbenú psychiku a aké ľahké je to zneužiť, využiť a manipulovať ňou. O sektách, podobných spoločenstvách bolo napísaných veľa kníh, ale príbeh Lucie Saskovej má akýsi iný nádych. Je svižná, má výborné dialógy, dobre vystihnutá psychika…
„Nech sme pre teba svetlom aj tmou, dňom aj nocou. Nech je tvoja cesta plná šťastia, nech je počiatok dňom, keď zahodíš minulosť a prijmeš svoju silnejšiu a šťastnejšiu osobnosť, zmenenú podľa našich prikázaní.“
Po krátkej pauze s hrdosťou vyslovil moje nové meno: „Lamia.“
Páčilo sa mi. Zhodovalo sa s tým, aká som chcela byť. Lamia – silná a sebavedomá. Lamia – krásna a elegantná. Lamia uvoľnená, užívajúca si život plnými dúškami.
Pekne zobrazila, ako hlavná hrdinka podľahla manipuláciám, ako sa postupne stala ich človekom, hoci stále váhala a pochybovala. No je smutné, ako si neraz sami ospravedlňujeme isté veci, zakrývame oči. V jednej chvíli hrdinka vraví: „Cúvanie je nebezpečnejšie ako jazda a potrebujeme naň viac skúseností, odhadov a spätných zrkadiel, ktoré som ja nemala.“
Preto musela ísť ďalej, dopredu.
Pozrite si video s Luciou Saskovou:
Sledujú len vlastné ciele…
Lucia veľmi uveriteľne opisuje všetky tie vety a frázy, ktorými lákajú do podobných spoločností a siekt. Napríklad – v bežnom živote je úprimnosť ťarcha, prekliatie, tu sme úplne otvorení a úprimní. Alebo „jeden oheň horí za nás všetkých, spolu sme silnejší.“.
prípadne „títo ľudia sa ti nikdy neotočia chrbtom, budú ako tvoja rodina, najbližší“.
„Čo je naše, je aj tvoje, čo je tvoje, je aj naše. A nemyslíme tým materiálne veci. Ak máš problém, stáva sa problémom nás všetkých a stojíme pri tebe za každých okolností.“
Lucia Sasková rada píše o ťažkých témach, ktoré sú niekedy aj tabu, alebo o takých, o ktorých sa nehovorí tak veľa…toto je stále pomerne kontroverzná téma. Uchopila ju skvele a ukázala jedno: Takmer všetci máme v živote menšie či väčšie traumy a bolesti. Ale netreba zabúdať na to, že sú ľudia a spoločnosti, ktoré na takých doslova poľujú, aby si ich získali, podriadili, všeličo nasľubujú, no väčšinou sledujú len svoje vlastné ciele…
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk
